tyrkySOVA

      Pes je najvernejší a najmilujúcejší kamoš, akého človek môže mať. Môžete byť celou dušou a srdcom catperson, ale myslím, že niekde vzadu v mozgu je vám aj tak jasné, že mačka vás má vo svojej podstate pod chvostom a ak vás zajtra zrazí auto, jej deväť životov pôjde ďalej. Ale pes, to je srdce plné lásky, hrejúcej až do posledného úderu. Áno, som sentimentálna, ale keď ja som psíčkar odkedy...no, odkedy si pamätám a ešte skôr, než sme vôbec nejakého psa mali. Preto mi kniha známeho veterinára Noela Fitzpatricka , Keira a ja , instantne brnkla na správnu strunu. Knižku preložila Jana Kantorová Báliková.     Noel a Keira sú kamoši do dažďa. Aj do krúpov, hurikánu, prietrže mračien, tsunami a chemtrails saharského piesku. Keira prišla k Noelovi vo chvíli, keď mal pocit, že jeho život stojí za to, z čoho sa robí cibetková káva, akurát bez kávy. Od toho momentu mala kľúč od jeho srdca. Spolu sa naučili, že život nie je výpočtom úspechov, ale chvíľ, keď sa človek...

     Ach, Cyprus, Cyprus, tam jsem...taky nebyl....Dnes známa, vychytená dovolenková destinácia, ideálna pre tých, čo sa nevedia rozhodnúť, či sa im viac páči v Grécku alebo v Turecku. No zatiaľ čo dnes sa v súvislosti s Cyprom najčastejšie spomína teplučké more, slnečné pláže a Afrodita surfujúca na mušli, cyperská neveľmi vzdialená história nie je ani náhodou taká pekná. Práve do obdobia krutej občianskej vojny zasadila Elif Shafak dej svojej knihy Ostrov stratených stromov.     Príbeh starý ako Shakespeare sám. Kde sa vyskytnú dva znepriatelené tábory, tam sa určite nájde aj dvojica mladých ľudí, čo má v paži etnické, kultúrne, náboženské či gastronomické rozdiely a zahorí k sebe vrúcnou láskou. Takže nie je prekvapením, že Grék Kostas sa stratí v tmavých očiach Turkyne Defne akurát na Cypre, akurát v 70tych rokoch. Tajne sa stretávajú v útulnej taverne, ktorá nesie meno podľa figového stromu, vyrastajúceho v jej strede. Až do chvíle, keď zmizne najskôr Kosta...