František Kotleta - Fakt do mŕtva (Fakt hustej nářez)

    Knihy, ktoré zmenia vaše nazeranie na svet, vaše osobné nastavenie, vašu spirituálnu energiu alebo aspoň váš inteligenčný kvocient (smerom nahor, pochopiteľne) sú fajn, ale niekedy človek skrátka potrebuje nejakú oddychovku na odreagovanie. Niekomu sedia rozprávky, niekomu jednoduchá romantika, niekomu tie milé knižky, čo všetci volajú "kouzy fentezy". U mňa, prosím pekne, funguje absolútne nelogicky znejúca kombinácia Total Recall, Indiana Jonesa, Twilightu a Piateho elementu. Alebo, ľudskou rečou povedané, séria Bratstvo krvi od Františka Kotletu. Prvú časť som si dosť užila (dojmy tu) a pokračovanie s originálnym názvom Fakt do mŕtva sa mi nepáčilo o nič menej. Väčšina z nás to síce nutne nepotrebuje, ale predsa len nám to do slovenčiny preložila Marta Maňáková.

    Zem je stále v područí mimozemskej rasy krpatých darmožráčov, ktorí sa tvária, že vlastne všetko robia pre naše dobro (a volajú sa kartáni, nie Smer, len pre istotu). Na otvorený odpor sa odhodlá len skupina bytostí, ktorá tiež nie je práve prototypom priemerného pozemšťana. Upír Jan a posledné zvyšky jeho populácie opakovane strpčujú uzurpátorom život, no popri tom musia naplniť vôľu stvorenia, ktoré stojí za ich stvorením. Či sa im to páči, alebo nie.

    Keby mi niekto prerozpráva dej tejto série, asi sa ho spýtam, či autor príliš dlho pracoval s acetónom v nevetranej miestnosti. Máme tu mimozemšťanov, čo vyzerajú ako planktón zo Sponge Boba (aspoň ja si ich podľa opisu tak predstavujem), skupinku upírov, ktorý rovnako nemajú úplne pozemský pôvod (a ujo Lucifer ich vraj tiež neuhnietol), zato sú však vyzbrojení takým arzenálom, že polku z neho videl Rambo iba vo svojich mokrých snoch, a rozhodne vedia, ako ho použiť. Takže na každej strane vyletí niekto alebo niečo do luftu, za množstvo preliatej krvi by sa nehanbila ani transfúzna stanica a keď hrdinovia práve nepracujú ako demolačná čata, oddávajú sa divokému a neviazanému sexu, lebo môžu. A veta "nikomu sa nič nestane" sa dá očividne voľne preložiť ako "Všetci strašne dostaneme po papuli a minimálne jeden to už nerozchodí". Znie to ako blbosť? Asi áno. Je to blbosť? Takmer určite. Ale ľudia moji, mňa to tak baví! Toto sú knihy, pri ktorých sa nemusíte sústrediť, iba si sadnite a bavte sa. Možno som skromná a nenáročná, ale mne to úplne stačí.

    Rozprávač Jan Bezzemek mi neskutočne lezie na nervy. Hej, pán Kotleta napísal jedného machistického debila, čo má ego väčšie než Poirot, v kuse šibrinkuje Desert Eaglami, chvastá sa, že je to Desert Eagle a pri každej príležitosti machruje, koľké roky on už chodí po zemi. Ak ste to z tohto opisu náhodou nepochopili, mám ho rada. On je presne ten typ, že vám nestisne srdiečko, keď mu niekto rozstrieľa riť na hamburger, ale predsa len vám odľahne, keď sa z toho dostane. Navyše, autor prostredníctvom neho popúšťa uzdu absolútne nekorektnému a absolútne skvelému humoru. Ony tie knižky neboli napísané včera, takže to možno chce trochu otvorenú myseľ, keď čítate o skupinke transsexuálov, chybne označovaných za transvestitov, ktorý síce ukážu, že je v nich viac, než len myseľ iného pohlavia ako telo, ale dovtedy si z nich kadekto bude robiť nemiestne žarty. Ja som s tým v pohode (úprimne, žijeme čudnú dobu, keď sú cez čiaru dve tretiny fórov z Priateľov), ale fakt to treba čítať s nadhľadom a zbytočne sa neurážať. 

    Upírsky príbeh sa zrejme nezaobíde bez štipky romantiky, takže beriem aj to, že stovky starý upír špásuje so šestnásťročnou stredoškoláčkou, akurát by si mohol zapamätať jej meno a neoslovovať ju v jednej konverzácii osemnásťkrát "láska". Zamilovaného upíra zvládnem, len by sa nemusel vyjadrovať ako Chaviér z argentínskej telenovely. 

    Záver je taký, že nie je. Naozaj, toto je ten prípad, keď sa kniha skončí, lebo už v nej nie je viac strán, ale inak ste sa hovno dozvedeli. Ale tejto sérii to tak nejak pasuje - čo sa má končiť cliffhangerom, ak nie upírsky sci-fi akčák? A ja sa už teraz teším na ďalšiu časť. Nepochybujem, že si užijem rovnako.

    Prajem príjemné čítanie! :)