František Kozmon - Srnka

     Neviem, čo je so mnou v neporiadku (dobre, zopár tipov by som aj mala, ale toto bola teraz viac-menej rečnícka otázka), ale keď príde na krimi, tak u mňa platí: čím hnusnejšia vražda, tým lepšie. Pritom som človek, čo si v kine zakrýva oči, už len keď vo filme niekto neopatrne otvára konzervu. Ale jak príde na knihy, môžete mi rozprávať o maniakovi, čo skalpuje ľudí ako na bežiacom páse a potom si z ich kože vyrába čiapky pre bábiky a ja sa budem dokonca tešiť. Ale aj tak som bola celkom prekvapená, že František Kozmon, autor citlivej a emotívnej (hoci svojím spôsobom tiež drsnej) knihy Hľadanie Adama (viac info tu) to v krimitrileri Srnka rozohral tak, že by ho aj Carter potľapkal po pleci.

    Bratislavou otrasie nechutný zločin a tentokrát nepôjde o to, že politici môžu hrať pinball so semaformi a hovno z toho. V jej vlastnom byte nájdu brutálne zavraždenú a zohavenú ženu. Navyše je oddelenie kriminálky po tragických udalostiach ochudobnené o viacerých kľúčových členov, medzi inými aj o legendárneho Wolfa. Jeho miesto zaujme mladý vyšetrovateľ, ktorý má zatiaľ viac ambícií než skúseností a na jeho egu by tiež mohli pristávať boeingy. A hoci sa snaží zo všetkých síl, vrah ešte zďaleka nepovedal posledné slovo.

    Ja viem, že na to idem úplne zle a čítať sériu od pred-pred-poslednej časti je ako začať zabíjačkové hody palacinkami, ale holt som už chcela vyskúšať ospevovanú Zvieraciu sériu a Srnka bola poruke. Ak chcete spáchať podobný hriech ako ja, s čistým svedomím môžem vyhlásiť, že síce prídete o jednu riadnu dejovú bombu, ale inak sa v príbehu dá veľmi pekne zorientovať. Autor opatrne načrtne všetky okolnosti, ktoré viedli k stavu vecí, no zároveň sa neuchyľuje k podrobnej rekapitulácii všetkého, čo sa kde šuchlo v predchádzajúcich knihách, takže ak začnete Srnkou, budete vedieť o čom, ale zostanete dosť mimo na to, aby sa vám oplatilo vrátiť.

    Kapitoly sú označené dátumom, takže s chronológiou nie je problém, ani keď sa vraciame do minulosti, do spomienok bližšie neurčeného účastníka zájazdu. Táto tajomná retrospektíva sa prelína s priebehom vyšetrovania, jednotlivé dejové linky do seba začínajú postupne zapadať a čitateľ odhaľuje čoraz viac zhodných okolností. Takáto stavba deja ma veľmi bavila. Hoci som bola na začiatku stratená ako Maďar vo vybraných slovách, postupne to celé začalo dávať zmysel - temný, zvrátený a krutý, ale logický. 

    Veľmi oceňujem realistické prostredie, postavy a ich vzájomnú interakciu - na tomto oddelení rozhodne neočakávajte idylku ako vystrihnutú z Komisára Rexa, kde vzduchom lietajú maximálne žemličky so šunkou. Frankie výborne načrtol pochmúrnu atmosféru, ktorá na oddelení panuje bez najschopnejších vyšetrovateľov, naštrbené medziľudské vzťahy, zúfalú snahu o dosiahnutie výsledkov aj stresujúci boj s časom. Vyšetrovanie zločinu si musia poctivo odmakať, dlho sa viac podobá na šprint slepými uličkami, kým konečne niekam povedie, no napriek tomu to nie je pre čitateľa únavné ani nudné.

    Na rozuzlenie som kápla pomerne skoro, ale v tomto prípade mi to vôbec nenaštrbilo celkový dojem. Povedala by som, že autorovi ani nešlo o bohapusté šokovanie (keby áno, vrahom by bol pravdepodobne Fenrir), skôr o krvopotnú prácu vyšetrovateľov, zbieranie súvislostí a dôkazov ktoré sa nakoniec ukážu ako nesúvisiace a nedôkazné, aby potom zistili, že dobre maskovanú pravdu mali celý čas pred očami. Bolo to skrátka tak správne prešpekulované, aby to stále dávalo zmysel. Možno by som prijala viac náhľadu do hlavy páchateľa a bližšie vysvetlenie niektorých jeho činov, ale chápem, že Frankie nás nebude vodiť za ručičku a niektoré veci skrátka stačí naznačiť. 

    Zvieracia séria vo mne našla ďalšieho fanúšika. Srnka mala všetko, čo od dobrej kriminálky chcem a potrebujem: fakt hnusnú vraždu, hlbší psychologický motív, vyšetrovateľov, ktorí nie sú schopní všetko uhádnuť z vlhkosti vzduchu a smeru vetra, dynamické tempo a riadnu šupu na záver. Prosím vás, čítajte našich autorov. Fakt majú čo ponúknuť, Frankie je žiarivým príkladom.

    Prajem príjemné čítanie! :)