Andrew Gold - Psychológia tajomstiev

 

    Každý si o sebe rád myslí, že je úprimný, teda s výnimkou patologických klamárov, tí s tým veľa nenarobia. Veď keď nepodvádzate partnera (alebo partner zhovievavo zatvára oči pred tým, že si nenápadne utierate slinky, vždy keď sa Zaklínač naloží do vane), nespreneverili ste babkin tajný fond na pohrebné náklady a nemáte vzadu v záhrade medzi ibištekmi a gladiolami hriadku s kosťami svojich obetí, asi nemáte čo tajiť. Andrew Gold vám vo svojej knihe Psychológia tajomstiev nielen dokáže opak - a síce, že drvivá väčšina z nás niečo ukrýva, ale zároveň sa pokúsi vysvetliť, prečo to tak vôbec je. Dokonalý, vynikajúci preklad má na svedomí Martin Kolenič (a myslím, že sa tým vôbec netají).

    Vedeli ste, že človek priemerne stráži až 13 tajomstiev naraz? Samozrejme nejde o také veci ako presná poloha svätého grálu či priznanie ku krádeži Ružového pantera. Väčšina z nich sú prkotiny, s ktorými sa nám ale nechce vyjsť na svetlo božie, lebo sa nám zdajú zahanbujúce, trápne, spoločensky neakceptovateľné či zraňujúce. Samozrejme, u iných osôb je stráženie tajomstva vecou prežitia a jeho prezradenie by mohlo mať fatálne následky. Pritom ťaživé tajomstvo je zdraviu prospešné ako asi nedeľný vývar z vody z kanalizácie. Pravdepodobne vás to nezabije, ale určite vám ani nepridá na kráse. 

    V tejto knihe sa dozviete nielen to, kedy sa tajomstvo začne správať ako vírus, ale napríklad aj to, ako oklamať detektor lži pomocou pripináčika, prečo ľudia nemajú radi Jimmyho Fallona alebo čo je to "mačací vták". Ak ste sa uškrnuli, pokojne sa uškŕňajte ďalej, idete na to správne. Andrew Gold zozbieral fascinujúce, zábavné aj znepokojivé príbehy tajomstiev, ktoré ľudia skrývajú, a zároveň ich prepojil s historickými a psychologickými faktami. O, a konečne som zistila, o čom je vlastne scientológia. Spoiler - je to ešte väčšia blbosť, ako som si myslela. Ak je katolícka cirkev fantasy, tak scientológia je sci-fi ako z pera Douglasa Adamsa, akurát, že jeho vyznávači si nerobia srandu. 

    Napriek fascinujúcej téme a priateľskému autorovmu štýlu som mala miestami problém udržať pozornosť, pretože kniha je naozaj nabitá informáciami a teóriou. Nepovažujem to za jej nedostatok, ale mojej hlavy, ktorá zaúpela vždy pri pohľade na ďalšiu husto potlačenú dvojstránku. Chce to sústredenejšieho čitateľa, ale ak vytrváte, môžete sa dozvedieť napríklad aj to, čo majú spoločné tajomstvá a gorila horská. Nie, nie masívne hrudné svalstvo, ale to, že im hrozí vyhynutie. Smerujeme totiž k realite, v ktorej nebudú tajomstvá v bezpečí ani len v našej hlave. Ale pokojne sa ďalej hrajte s umelou inteligenciou, veď čo sa môže stať. 

    Musím sa pristaviť aj pri preklade Martina Koleniča, ktorý sa svojej úlohy zhostil na výbornú. V poznámkach (ktoré uvádza v zátvorke priamo v texte, nie pod čiarou, buď mu za to chvála) vysvetľuje význam zložitých odborných výrazov, prekladá názvy kníh a programov, ktoré nemajú slovenský ekvivalent, alebo vysvetľuje neskôr narodeným, že v začiatkoch fesjbúkových statusov sme o sebe bežne hovorili v tretej osobe ako príslušníci indiánskeho kmeňa. A okrem toho preložil Andrewov prejav tak, že celý text vyznieva veľmi sympaticky, pohodovo, prirodzene a pokiaľ vaša hlava neodbieha ku každému stromu ako nadržaná čivava (tak ako moja), čaká vás pohodlné a svižné čítanie. 

    Ak vás zaujíma psychológia, história, sekty alebo hoci  len pranie špinavého prádla, Psychológia tajomstiev by nemala uniknúť vašej pozornosti. Toto fascinujúce čítanie vám vysvetlí, ako sa z niekoho vôbec môže stať jehovista, prečo je fajn dávať si na sociálnych sieťach pozornosť na jazyk a dokonca aj to, že nie každý pedofil je zlý. Viem, že to posledné je na rozsiahlu diskusiu, ale v tejto knihe nájdete podnetné myšlienke k téme. 

    Prajem príjemné čítanie! :)