Frederik Cryns - V službách šóguna

 

    Čoraz častejšie vystavujem svoj zhýčkaný mozoček extrémnym podmienkam v podobe literatúry faktu. Väčšinou si to uľahčujem aspoň priateľskou formou populárno-náučných kníh, ktoré ma až tak nebolia - tu vtípek, tam obrázok, hentam anekdota. Kniha od Frederika Crynsa, ktorý pôsobil ako odborný poradca seriálu Šógun, nazvaná V službách šóguna (aj tak si ju zrejme zopár jedincov pomýli s Jamesom Clavellom) preto bola riadnou výzvou, v ktorej som (spoiler!) až tak neobstála. Obdivuhodne preložila Alexandra Petrášová.

    Kapitán Blackthorn si užíva svoju renesanciu vďaka FX a Disney+, James Clavell sa tiež nemusí v hrobe obracať (a ak, tak len aby si strihol jeden rakvou obmedzený oslavný tanček), pretože jeho Šógun nezapadol prachom ani 50 rokov od prvého vydania. Ale vedeli ste (asi hej, to len ja som historický ignorant), že v skutočnosti sa so šógunom - vysokopostaveným japonským veliteľom - spriatelil týpek menom William Adams, anglický navigátor, ktorý loď Liefde odnavigoval do kolízie s ázijským pobrežím? Nebola to jeho vina - v tých dobách stavali lode, ktorým sa ani len nepokúšali dať spupnú nálepku "nepotopiteľné", skôr "bude úspech, ak to aspoň vytiahneme z prístavu". O profesionálnej a kompetentnej posádke zodpovednej ako potkan v sklade syra ani nehovorím. Takže  milý Will sa aj s kamošmi z mokrej štvrte (mokrej doslova, z mora väčšinou nikto suchý nevylezie) vyhebedil pri Japonských brehoch a tu sa začal nezvyčajný príbeh jeho priateľstva a neskôr aj významného vplyvu na šóguna Iejasua Tokugawu.

    Okej, s touto som knihou som bola najbližšie k statusu DNF (do not finish alebo dočítať neviem fakt, vyberte si) za ostatné roky. Nie preto, že by nebola kvalitne napísaná - ona bude zrejme kvalitná až príliš a tým pádom si žiada čitateľa, ktorému nevyhŕknu slzy pri pohľade na husto popísanú dvojstránku bez obrázkov a priamej reči. Frederik Cryns vychádza z historických prameňov, denníkových záznamov a obchodnej korešpondencie, čiže jeho text je tak nadupaný informáciami, že sa mi z hlavy parilo ako zo starej lokomotívy. Text neodľahčuje dramatizáciou či beletrizáciou, čitateľovi skrátka predostiera podložiteľné fakty - ak sa chcete niečo dozvedieť, je to čistá práca, ale ja som na takéto učebnicové podanie už príliš stará a zaprášená, na mňa treba zľahka. Výpočet neskutočného množstva anglických, holandských, španielskych či japonských mien a funkcií ma zahlcoval ako Romanu spisovná reč a ani podrobný opis obchodných vyjednávaní tomu nepomáhal. Navyše na to, koľkej pozornosti sa dostávalo tomu, kto s kým vychádzal a kto komu pľuval na chrbát námornej uniformy, bola potom šógunova smrť odbitá vetou "Iejatsu zomrel" (toto nepovažujte za spoiler, ide o reálnu históriu, jasné, že ľudia nežili večne). 

    Po vizuálnej stránke ide o výnimočne vydarené dielo - áno, obrázky! Za tie som neskonale vďačná, nielenže skvele dopĺňajú text, dopĺňajú historické fakty obrazovou dokumentáciou, ale aj umožňujú hlave na chvíľu trochu zvoľniť tempo (hádajte, ktorý bod mi najviac prospel). Okrem toho sú nadpisy vyvedené fontom pripomínajúcim takú tú ázijskú štetcovú kaligrafiu (ono to určite má aj nejaký odborný názov, ktorý som lenivá hľadať) a celá kniha tak pôsobí naozaj kvalitne a prepracovane. 

    Takže tentokrát takto výnimočne stručne - bolo to pre mňa naozaj náročné čítanie, pretože takýto typ kníh skrátka nie je pre mňa. Ak zbožňujete históriu v jej rýdzej podobe, nepopularizovanú humorom či rozprávaním príbehov, ale len čisté, overiteľné fakty, V službách šóguna je knihou pre vás - poskytne vám nefiltrovaný pohľad na jeden z najfascinujúcejších príbehov stretu dvoch odlišných kultúr. A ja, tupelko na príbehoch odchované, si idem strihnúť toho Clavella. 

    Prajem príjemné čítanie! :)