Marlon James - Mesačná čarodejnica, Pavúčí kráľ

 

    Tiež máte niekedy pocit, že vo fantasy ste už čítali asi o všetkom? Neviem, či má nejaký iný žáner toľko subžánrov, ale mne sa zdá, že ich je asi toľko, čo druhov kolagénu, a pritom je pointa stále tá, že žeriete želatínu. High fantasy, low fantasy, romantasy, dark fantasy, light fantasy, cozy fantasy, hentaké tasy onaké tasy a aj tak skončíme pri tom, že nadržaný vílí samec jazdí na drakovi (jazdí v zmysle šoféruje, ale možno sa už niekde vyskytol aj ten druhý význam). Marlon James sa vo svojej sérii Temná hviezda vyprdol na všetky módne trendy a špicaté ušká a radšej sa nechal inšpirovať africkou mytológiou (okej, zase aby sme boli fér, v druhej časti sa už mihne aj drak). Prvú časť som ospevovala tu a o druhej pod názvom Mesačná čarodejnica, Pavúčí kráľ si môžeme pokecať dnes. O skvelý preklad sa postarali Marína a Vladislav Gálisovci.

    Aj by som vám povedala, o čom táto kniha je, ale nerada prezrádzam viac než anotácia a konkrétne táto kniha má v anotácii hovno. Čo je aj dobre, lebo taký poprepletaný, zložitý a košatý príbeh sa veľmi nedá zhutniť na zadnú stranu obálky. Tak v skratke, budete si čítať o Sogolon, dcére bez matky, sestry troch bratov, z ktorých ten najnormálnejší má mentalitu Jacka Rozparovača, ktorá sa im na to raz vyprdne a rozhodne sa "udělat pro sebe". Nakoľko jej cesta začne v nevestinci, najskôr bude nútená "udělat se pro jiné", ale potom sa prepracuje až na kráľovský dvor, kde sa však dostane do krížku s kráľovým kancelárom, ktorý má za ušami viac než prach zo stoviek kilometrov ciest, lebo hygienu ešte nevynašli. 

    Mala som obavy, že taký dlhý čas od čítania Čierneho leoparda (nejaké tri rôčky už ubehli a bola som lenivá dať si rereading v naivnej predstave, že to podstatné si predsa pamätám) budem v pokračovaní stratená ako analfabet v knižnici, ale Mesačná čarodejnica nie je priamym pokračovaním. Ona je to skôr taká kombinácia prequelu a spin-offu. Dej sa začína dlho pred prvou časťou a ide si svoje, až kým sa nestretne s druhou časťou a potom si nejaký čas bežia paralelne. Vlastne je to iný pohľad na udalosti, o ktorých už vieme. Nemajte však obavy, že sa budete nudiť. Sogolon prežila také veci, že občas som mala oči na vrch hlavy a občas kukali spod plafóna. 

    Marlon James má zvládnutý vývoj postavy a perspektívu ich konania. Takú Sogolon začneme sledovať ako kruto týrané dievčatko a postupne sa prepracuje až k titulu Mesačná čarodejnica. Medzitým sa stihne zblížiť s princeznou, pohnevať si zvyšok kráľovského dvora, utekať pred prízračnými démonmi, byť unesená levom, stať sa partnerkou leva, žiť na levom dvore, žiť osamote v džungli, dožiť sa stovky bez výraznejších fyzických prejavov (toto je asi jediná vec, ktorú by jej človek teoreticky mohol závidieť. A ešte leva v posteli) a stať sa pomstiteľkou týraných a zneužívaných žien. Takýto život dokáže zanechať na človeku stopy a aj Sogolon je za polovicou knihy úplne iná osobnosť, než akú sme stretli na začiatku. Nehovoriac o tom, že príde na scénu Stopár a pohľad zvonku je o dosť menej príjemný, než keď sme ho sledovali z jeho vlastnej hlavy v prvej časti. Ja vám neviem, ale v dvojke je celkom šovinistický sebecký chuj a to vlastne robí to isté čo v jednotke, len z iného pohľadu.

    Celkovo má kniha omnoho feministickejšie ladenie. Nie je to tam pchané nasilu a obalené ružovou ako vo filme Barbie, ale Sogolon a aj ďalšie postavy sa zamýšľajú nad podradným postavením žien, neberú ho ako nemennú, tradíciami určenú vec.  Popri tom však zostáva štedrý priestor pre africké legendy, zvieratá a ľudí meniacich podobu, bytosti, ktoré žijú, aj keby už nemala žiť ani štrnásta generácia červov, čo si pochutila na ich mŕtvole. A hoci to milujem, toto je presne tá kniha, ktorú si nedovolím odporúčať. Tu si príbeh ide svojím tempom a má u výfuku komfort čitateľa. Nebaví vás čítať o dvorských pletichách? Smola, prejdeme si to deň po dni. Baví vás sledovať Sogolon a jej levy? Tak si to užite, lebo hop, hneď potom si skočíme o stovku rokov dopredu. Navyše sa James nestará o to, ktorá scéna komu neurobí dobre, takže mučenie, hniloba, skaza a zmar sú zaberané v detailoch a z prvého radu. 

    Séria Temná hviezda sa pravpodobne nestane masovým fenoménom, pre svoju špecifickú formu, drsný jazyk, násilné scény a ťažšiu uchopiteľnosť príbehu. Chce to viac trpezlivosti, kým sa s dejom zžijete, ale potom dostanete neskutočnú jazdu, podmanivé prostredie, zapamätateľné a výnimočné postavy a hlavne naozaj silný, aj keď krutý a nemilosrdný príbeh. Skúsite?

    Prajem príjemné čítanie! :)