Anders de la Motte - Sklenený muž

 O čom to je

    Leo Askerová sa nádejala, že potom, čo sa porátala so šibnutým Zmenárnikom, bude mať chvíľu pokoj a môže sa zmieriť so svojim prevelením do suterénu, medzi kolegov, ktorí sú ľudský ekvivalent tej vyšívanej dečky po babke, ktorá je svojím spôsobom každému na nič, ale je vám ľúto ju vyhodiť. Zrazu jej však zavolá jej otec, a.k.a. odborník na prežitie apokalypsy a.k.a. šialený magor Per, aby jej oznámil, že si na prahu našiel mŕtvolu a ak sa ho niekto pokúsi zatknúť, môžu pribudnúť ďalšie. Leo sa teda neochotne púšťa do vyšetrovania na vlastnú päsť, aby zachránila riť kolegom z kriminálky, ktorých ani nemá rada, a otcovi, ktorého nenávidí.

No a Martin Hill zatiaľ ide prázdninovať na statok patriaci zámožnej rodine, aby tam napísal knihu o ich firme. A aby zistil, že foter Leo nie je jediný magor v perimetri. 

Takto sa píše krimi

    Tuším som si našla nového obľúbeného krimi autora. Po Zmenárnikovi (a Smrti na Capri, aj keď tá je z inej krvnej skupiny) je Sklenený muž opäť počinom na veľmi vysokej úrovni. De la Motte si nepotrpí na šokujúci zvrat na každej druhej strane, dejové vrtielky za ktoré by sa nehanbil ani Jevgenij Pľuščenko či akciu, ktorej nedôjde palivo ani keď štyrikrát obehne zemeguľu. A nepotrebuje pritaviť čitateľa k stránkam nechuťárnami, z ktorých by aj Lecterovi ostalo nevoľno. Krvácanie v Sklenenom mužovi sa vlastne obmedzuje na oškúlené kolienko a prerazené čelo, aspoň pokiaľ ide o živých. A pri mŕtvych je to celkom jedno. A aj bez všetkých týchto overených ťahačov je Sklenený muž knihou, ktorá sa ťažko odkladá. Tých 500 strán vám pod paprčkami zmizne ako nič. Príbeh pracuje s atmosférou, náznakmi, že nemôžete veriť ani vlastnému odrazu v zrkadle, neočakávanými spojencami aj neočakávanými protivníkmi a postupným odhaľovaním temnej pravdy. Dynamike pridávajú aj krátke kapitoly z pohľadu samotného Skleneného muža. Na rozdiel od Zmenárnika, v jeho prípade autor už od začiatku naznačuje, kde ho hľadať, skladá celok z malých čriepkov (veď hej, Skleneného muža asi nebudeme skladať z drevotriesky) a jeho totožnosť definitívne potvrdí, až keď si ju svojpomocne vyskladá aj priemerne pozorný čitateľ. Na mňa takýto postup funguje omnoho lepšie, ako keby si nechal nejakú postavu nenápadne v zálohe, nech ma ňou môže ku koncu ovaliť. 

Leo a Martin

    Leo spĺňa všetky predpoklady, aby mi liezla na nervy. Je drsná, samostatná, vždy vie viac ako všetci ostatní a máločo ju vyhodí z konceptu. Väčšinou takéto železné lejdy nemôžem vystáť. Ale viete čo? Leo môžem. Je napísaná tak, že jej tú neohrozenosť verím. Keď vyrastáte s karieristickou matkou, ktorú zaujíma manikúra viac než decko, a otcom, ktorý mal byť dávno dakde v čalúnenej cimre, veľmi vám nič iné ani nezostáva. Jej vyšetrovanie jej odkázané na tragicky obmedzené zdroje, väčšinou sa môže spoľahnúť iba sama na seba, prípadne na podriadených, ktorých jej nechali, lebo ich nikto iný nechce. Ale práve podceňovaný človek dokáže najviac prekvapiť! Darmo, je ľahké byť superhrdinom, keď máš za zadkom všetky dostupné prostriedky a vlastnú armádu kompetentných kriminalistov (pozerám sa na teba, Jonas Hellman, ty hovado nadržané!), ale manažovať všetko vo vlastnej réžii, to už je iná polievka.

    A teraz sa podržte, nevadí mi ani tiché iskrenie medzi ňou a Martinom, ktorému sa obaja buď bránia, alebo si ho sami neuvedomujú, alebo si ho aj uvedomujú, ale tvária sa, že je to len pokazená zástrčka. De la Motte opiera ich interakciu o dlhotrvajúce sympatie, ktoré nedokázali naštrbiť ani roky odlúčenia. Spriaznené duše vždy pokračujú, kde prestali. Ale neočakávajte jedinú pravú a opravdivú lásku, ktorú nezatieni nič iné. Keď libido volá, každú lásku zdolá.

Koho prvého?

    Pri takýchto sériách často vyvstáva otázka, či je nutné ich čítať v poradí, alebo je to putna. V prípade Skleneného muža by som povedala, že je to viac-menej putna, ale zároveň škoda. De la Motte vie, koľko môže vykrákať z predchádzajúcej časti, aby sa ju furt oplatilo čítať - zistíte, ako dopadol Zmenárnik, ale nie, kto to bol, zistíte, že niekoho sa zachrániť podarilo a iného zas nie, ale napríklad to, že Martin prežil, sa ututlať nedá, keď na vás vyskočí hneď z druhej kapitoly. Navyše v prvej knihe je krásne rozobratý Lein škaredý vzťah s otcom, a nakoľko druhá kniha na ňom stavia, je fajn mať už nejaký rešerš. Ale ak máte radšej žabky než motýle, berte dvojku, len nevravte, že som vás nevarovala!

Takže takto...

    No čo vám poviem, Anders to vie. Rozohrá viacero dejových línií, utají čo sa utajiť dá, prezradí čo sa prezradiť má a vo finále to všetko pekne zapadne do seba ako poldecák do gágora smädného traktoristu. Séria o Leo je krásne temná, plná nechutných tajomstiev, ale oprostená od nechutných scén, takže je vhodná pre každého, čo si dokáže užiť napínavý a temný príbeh, ale zvedá se mu kufr už pri pohľade na červenú lávovú lampu. Táto séria si zaslúži miesto v mojej knižnici a už sa teším na ďalšie prírastky!

    Prajem príjemné čítanie! :)

Séria: Leo Askerová

Originálny názov: Glasmannen

Preklad: Jozef Zelizňák

Vydavateľstvo: Dot.

Rok vydania: 2026

Počet strán: 560