Maggie O´Farrell - Hamnet

 O čom to je

    Nie, to nie je preklep a áno, meno na obálke tejto knihy vám správne evokuje onoho dánskeho princa. Toto však nie je jeho príbeh. A dokonca ani príbeh jeho stvoriteľa. Teda, on tam vystupuje, ale jeho meno nezaznie ani raz. Voldemort so svojím "ten, ktorého netreba menovať" môže ísť do prdele, amatér. Hamnet bol jedným z troch detí muža, ktorý rád triasol hruškou. Keď jeho sestrička dvojička ochorie, Hamnet je odhodlaný ju zachrániť, nech to stojí čokoľvek. No čo ak v najväčšom nebezpečenstve nie je Judith?

Čítať, či nečítať?

    Hamnet, Hamnet, či si mi ty dal zabrať. A pritom si také chlápätko nedoperené ani nie tristostranové. Autorka zvolila snový, opisný, nežný a jemný jazyk, čo je zas pochopiteľné, v príbehu o Shakespearovej mladosti by sa výrazový materiál zo schôdze nasratých nájomníkov družstevných bytov nevynímal dobre. A aj dej samotný nie je žiadne epidemické post-apo. V prvej polovici sa prelína súčasnosť - teda Hamnetova márna snaha nájsť niekoho, kto by pomohol jeho sestričke, a blížiaca sa katastrofa - s minulosťou, v ktorej sa Hamnetova mama Agnes zblíži s jeho otcom, toho času učiteľom latinčiny, a zvyšok sveta je ich zväzku naklonený ako rujný jeleň predstave celibátu. Maggie sa nikam neponáhľa, dôrazne opisuje emočné prežívanie, Agnesinu spätosť s prírodou, rodinné pomery jej milého - násilníckeho otca, podporujúcu sestru a nulové súkromie - a postupne necháva dve chronologické línie približovať sa, až splynú do jednej. Neviem úplne vystihnúť, prečo som mala taký problém začítať sa. Asi potrebujem od knihy predsa len aspoň o niečo vyššiu dynamiku. Autorka však už aj tak pomalý dej miestami ešte pribrzdila - fakt, bez Morovej blchy príhod a skúseností by som vedela žiť, všetci sme sa na dejepise učili, že čierna smrť prikvitla do Anglicka v kožuchoch potkanov. 

Stred vesmíru

    Čo sa mi naopak páčilo, je autorkina schopnosť dokonalo opísať a vystihnúť vrúcnosť, hĺbku, ale aj zúfalstvo a beznádej materinskej lásky. Ak ma aj zvyšok knihy trápil striedmym tempom, tak scény, v ktorých Agnes urputne bojuje o život svojho dieťaťa, ma potrápila tým, ako výstižne ju autorka opísala. Na svete neexistuje silnejší cit, môžete mi veriť. Môžem ťa milovať a tvrdiť, že tu budem vždy pre teba. Tie malé písmená pod čiarou upozorňujú, že to platí len do momentu, keď ma už potrebuje moje dieťa, a to potom môžeš visieť za malíček nad jazierkom plným piraní. Zaželám ti, aby to boli akurát pirane frutariánky, ale viac pre teba urobiť neviem. Spôsob, akým sa Agnesin svet roztrieštil na milión nezapadajúcich častí, ako jej už nič nedávalo zmysel, nik ju nemohol utešiť, to všetko bolo bolestne realistické. Hamnet je knihou, ktorá dokáže vzbudiť emócie, to bez debaty.

Takže takto...

    Mám dojem, že som jednou z mála, ktorú Hamnet nerozobral na pokrivené drobáky, ale tým sa nenechajte odradiť. Čo mne chýbalo na dynamike a kontinuite deja, to dohnali detailne a verne opísané emócie. Autorka vie narábať so slovami a kto toto dokáže oceniť, ten si príde na svoje. Alebo choďte do kina.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Originálny názov: Hamnet

Preklad: Otakar Kořínek

Vydavateľstvo: Tatran

Rok vydania: 2021

Počet strán: 256