Adriana Boysová - Zamatový jež
O čom to je
Peter má slovensko-poľské korene, ale anglický kmeň - s mamou a bratom si žijú v Brexitsku viac-menej spokojným životom. A potom už len menej, odo dňa, keď sa Peter zamotá do tragédie, ktorá mu vyslúži pobyt v nápravnom zariadení. Roky utekajú, sny sa rozpadajú, Peter je konečne v očiach spoločnosti dostatočne ukáznený a tak sa vydáva na Slovensko, dúfajúc, že utečie minulosti. Lenže tá, ako vieme, je vytrvalostný bežec.
Emócie hrajú prím
Zamatový jež je písaný zaujímavým štýlom, kde je na emócie kladený vyšší dôraz než na samotný dej. Procesy sú opisované prežívaním aktérov, čo vo výsledku predstavuje výnimočne emotívnu knihu. Na mňa miestami až príliš emotívnu, začínala som sa obávať, že aj rozbitý tanier mi bude chcieť zdeliť svoju frustráciu. Na druhej strane takýto prístup umožňuje dokonalé pochopenie jednotlivých charakterov - nemusíte si ako manžel vo víre tichej domácnosti domýšľať, kde sa stala chyba, bude vám umožnené sledovať to z prvého radu. Prijala by som však, keby sme sa v rámci scény vždy držali jednej hlavy (zo mňa by nebola produktívna voš) - ruší ma, keď v nejakom výjave sledujeme myšlienkové pochody viacerých postáv naraz. To sa potom cítim ako výročnom zjazde telepatov.
Príbeh, čo sa mohol stať
Veľmi oceňujem, že sa autorka pri modelovaní príbehu držala pri zemi. Tým samozrejme nechcem povedať, že by bol príbeh prízemný, ale že sa kľudne mohol stať. Nepomáha si žiadnym nasrdeným božstvom, ani milosrdnou náhodou, život proste ide ako si ho nastavíme až do prvej odbočky, kde dostaneme po papuli. A nešťastie tiež nechodí po horách, a keď tam aj zájde, tak nie na huby, ale aby dorazilo nejakého chudáka. Peter je realistický ne-hrdina, ktorého najväčšou životnou tragédiou je, že nič neurobil, a potom sa už len snaží plachtiť s roztrhaným sáčikom nad vulkánom. Nemusíte vždy súhlasiť s jeho konaním, ale musíte mu držať palce. Nie je klasickým young adult archetypom nasratého mladého muža, čo si razí cestu pomsty ako ľadoborec zmrzlinárňou, on je naozaj taký ježko, ktorého jediným útokom je tichá obrana. Jeho mama Martina je trochu rozporuplnou postavou - na jednej strane ochotná bojovať za svojich mladých do posledného dychu a potom až kým ju nevypne mozgová smrť, na druhej strane zúfalo bojujúca o vlastný kúsok šťastia. Ale jej monológ o sebadeštruktívnej materinskej láske sa mi dostal pod kožu! A mimochodom, chcela som namietať, že uprednostnila verziu Nessun Dorma od Pavarottiho, ale na Vianoce už počúvala Bocelliho. Aspoň že tak.
Čo bolo a čo nebude
V knihe sa striedajú dejové linky zo súčasnosti a minulosti (vhodne označené miestom a letopočtom, boh ti žehnaj, Adrianka). Najskôr spoznáme dôsledok (rozumej zlomeného Petra) a postupne sa dozvedáme, čo k tomu viedlo. Mám rada takýto prístup k veci, dokáže vzbudiť moju zvedavosť a to potom kompenzuje aj pomalšie, premýšľavé a dôkladné tempo. Záver mi priklincoval sánku ku kolenám a už som chcela vyhlásiť, že ma dávno kniha nerozdupala tak ako sa to podarilo jednému ježkovi...no potom prišiel epilóg a za mňa prísť nemusel. Rozumiem, prečo sa autorka takto rozhodla, no z pohľadu čitateľa niekde radšej prekusnem zlomené srdce, ako by sa mi mala na zuby lepiť náplasť.
Takže takto...
Zamatový jež je drsnou sondou do dospievajúcej duše, ktorú bezohľadné rozhodnutia - vlastné aj cudzie - obrali o schopnosť lietať. Nič nie je prikrášlené, no na druhej strane autorka ani netlačí na pílu a nesnaží sa nasilu dramatizovať, len aby to frčalo. Príbeh je nepríjemne realistický a napriek tomu veľmi citlivý. Miestami by som uvítala trochu kopnúť do vrtule, ale možno to bude aj tým, že som Ježa čítala po šibnutom Fitzekovi, a to teda bol kontrast! Ak chcete drsný príbeh v jemnom obale, Zamatový jež je to pravé.
Prajem príjemné čítanie! :)
Rok vydania: 2023
Žáner: spoločenský román
Počet strán: 432
Komentáre
Zverejnenie komentára