tyrkySOVA

       Medzi moje čitateľské predsavzatia (no, mám až dve, ale množné číslo znie tak honosne) tento rok patrilo venovanie pozornosti klasickej literatúre. Vznešený to cieľ, ktorý sa mi darí bohapusto ignorovať a namiesto klasiky smerujem zvýšenú pozornosť úplne opačným smerom a čítam sci-fi. Po nedávnom absolvovaní giganta Vesmírnej odysei (hej, ale veď tú s prižmúrenými očami prelepenými lepiacou páskou môžeme považovať za klasiku) sa ku mne dostala sci-fi jednohubka od slovenského autora Tomáša Slaničku, Longeaterra: Prvý skok.      Príbeh nás zavedie na Mars, ale nepredstavujte si mŕtvu planinu s pobehujúcim Markom čúrajúcim na zemiakové políčka. Ľudia si už červenú planétu podmanili a rozťahujú sa na jej povrchu aj pod ním, ako za starých čias doma na Zemi. John sa po odchode z armády dal na ušľachtilé poslanie stredoškolského učiteľa, čo v praxi znamená, že svojich študentov považuje za debilov vhodných len na ...

     Už som to tu spomínala, tento rok napočudovanie často zabŕdam do skutočných príbehov a biografií. Z veľkej časti za to môže martinusácky čitateľský klub, pretože ak si mám vybrať knihu sama, zaparkujem sa do oddelenia hororov a fantasy a dostane ma odtiaľ snáď len polka pečeného prasaťa a krígeľ piva.       Nad knihou Prípad Thomasa Quicka som dosť dlho váhala. Niežeby som mala problém čítať o sériových vrahoch (skôr mám problém čítať o sériových milencoch), obávala som sa skôr prehrabávania sa v tonách dokumentov a množstva informácií, na ktoré budem potrebovať externý harddisk, lebo moja interná pamäť má kapacitu historickej kalkulačky. Pokojne mi popíšte ľudskú hlavu v chladničke, len nežiadajte aby som o tom musela veľa rozmýšľať. Nakoniec som sa ale odhodlala a ako to dopadlo sa dozviete o chvíľu.       Najprv pár slov pre tých, ktorých táto kniha n...

      Ak by som mala menovať neživý predmet, ktorý je schopný v človeku vyvolať citový vzťah (samozrejme okrem kníh - veď poznáte tú fyzickú bolesť, keď tej chuderke zlomíte chrbát. Ona to má v paži, ale vy nie), zrejme by to bolo auto. Môj prípad je to len do istej miery - najradšej by som auto menila až v momente, keď ho treba odviezť žeriavom, pretože karoséria už nezvládne ťahanie, no na druhej strane ma poškriabaný lak na aute vytočí len o trochu viac ako odlúpnutý lak na nechtoch, s ktorými som sa včera babrala dve hodiny.      Potom sú tu však motoristi, ktorý tohto praktického a väčšinou príťažlivo vyzerajúceho vraha ozónovej vrstvy (česť eko výnimkám) povýšili na člena rodiny a keby to priestorové možnosti umožňovali, najradšej by ho garážovali v posteli namiesto manželky. A presne takýto vzťah si vzal na paškál môj miláčik Stephen King, ale samozrejme by to nebol on, keby išlo iba o láskyplné voskovanie kapoty a strieľanie všetkých holubov v okolí...

      Október je ako stvorený na čítanie kníh so strašidelnou tematikou. Nielen preto, že naň pripadá americký sviatok známy potrebou ľudí prezliekať sa za príšery a obťažovať susedov žiadosťami o rôzne pochutiny pod hrozbou vandalizmu, celkovo je atmosféra vrcholiacej jesene s rannými hmlami a večernými prehánkami ideálna na úvahy o tom, či vaša suseda z tretieho vyzerá už 15 rokov tak isto vďaka dobrým génom, alebo trvalému prísunu hemoglobínu.      Kniha mexicko-kanadskej autorky Silvie Moreno-Garciovej podľa obálky podmienku hororového čítania veľmi nespĺňa, človek by ju skôr strčil niekam medzi knihy o mohutných mužských údoch (nemyslím pravú nohu) a plných ženských hrudiach (nemyslím syndróm veľkého srdca). Nenechajte sa oklamať, vizuálne príťažlivý obrázok slečny vo vkusných šatách farby zrazenej krvi v sebe ukrýva viac než dobrý sex na rôznych ťažko dostupných miestach.     Noemí Taboadová (môj mozog vyrastajúci na južnom Slovensku ma vytr...

    Séria Fablehaven pre mňa tento rok predstavuje taký objav ako vynález bicykla, na ktorý netreba liezť z rebríka a pri páde riskovať trieštivé zlomeniny všetkých kostí v tele a večnú rozlúčku s vlastnými zubami. Prvá časť ma pohltila s apetítom vegánskej hyeny, takže vydanie Východu Večernice sa pre mňa stalo jednou z najočakávanejších udalostí roka (prvú priečku obsadilo očkovanie proti Covidu. Taký bohatý je môj spoločenský život).      Kendra čelí na konci školského roka okrem záverečných písomiek, prebúdzajúcich sa hormónov a rozkvitajúcej pleti (no nie tým správnym estetickým spôsobom) aj novému spolužiakovi. Zatiaľ čo jej kamarátky mu hádžu do cesty kľúče od svojich tajných denníčkov, ona je jediná schopná vidieť jeho pravú tvár - nielen v metaforickom ponímaní. Príchod spolužiaka, ktorý nosí ľudskú podobu len ako vydarený makeup, je len jednou z udalostí, ktoré prinútia súrodencov hľadať útočisko u starých rodičov v Čarolese, tajomnej rezervácii, ktorá...

      Predstavovať young adult sériu Žatva smrti je takmer rovnako zbytočné, ako vysvetľovať, kto je to Madonna (veď viete, tá teta, čo má už asi 100 rokov 40, ale na rozdiel od našej Zdeny nespieva hlasom Heleny Vondráčkovej). Prvá časť trilógie z nie tak vzdialenej budúcnosti, kde už smrť predstavuje vo väčšine prípadov len drobnú nepríjemnosť, ktorá viac zasiahne peňaženku než city, si dokázala získať aj takého YA odporcu, ako som ja. Preto som dlho neodkladala čítanie druhej časti pod názvom Nimbus. Mimochodom, moje podvedomie dlho nevedelo prísť na to, odkiaľ to slovo poznám, až kým ma knihomoľský kamoš nenasmeroval na metlobalové pole. Spájanie súvislostí niekedy nie je mojou silnou stránkou.     Upozornenie: rovnako nie je mojou silnou stránkou rozprávať o druhej časti série bez spomenutia faktov z prvej, takže ak ste ešte nedočítali Kosca, tu ma vypnite a choďte radšej na pivo. Na druhej strane podobný problém majú asi aj autori anotácií, lebo viac než o...