Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori - zábavné rande s Rimanmi a antickým Gréckom

     Hodiny dejepisu sa vo všeobecnosti netešia veľkej obľube. Napriek ich nespornej dôležitosti mládež často zastáva názor, že už to, čo sa stalo včera, nie je dôležité, tak prečo sa vracať k udalostiam spred tisíc (a viac) rokov. Zase nech som spravodlivá, mňa memorovanie časových liniek tiež nedostávalo do nadšenej extázy. Pre človeka, čo si horko ťažko zapamätá vlastné narodeniny (občas sa musím ísť pozrieť do občianskeho preukazu aby som si bola istá), nie je snaha o zapamätanie si dátumu upálenia Jana Husa alebo dobytia Bastily práve šťastne stráveným časom. A to už nejdem spomínať milión nástupníckych kráľovských línií s ich pohrobkami a ľavobočkami (v tomto smere majú u mňa Targaryeni výnimku. Smola no, Ferdinand I. Habsburský nikdy nemal draka). Takže áno, pokiaľ ide o históriu, často sa ma zmocňuje obava z textu s podtónom učebnice. Našťastie, to ani zďaleka nie je prípad knihy s pútavým názvom Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori od historika Garretta Ryana.

    Ako už názov a obálka napovedá, v knihe Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori sa dočítate o živote v Ríme a Grécku za antických čias. No nemajte obavu, nepôjde tu o vymenovávanie členov senátu alebo vypočítavanie koľkokrát a do ktorých orgánov bol pri svojom poslednom ťažení bodnutý Julius Caesar. Garrett Ryan sa vo svojej knihe zameriava na Rimanov a Grékov ako na bežných ľudí, nie ako postavičky dôležité pre dejiny. Samozrejme, stratí nejaké to slovo aj o historickom vývoji, aby mal čitateľ šajnu o tom v akých dobách to hrdinovia tejto knihy museli existovať. V dodatkoch na konci nájdete veľmi zrýchlený historický prehľad, ktorý vás dostane do obrazu, no a potom sa už môžete vrhnúť na skutočne fascinujúce a neuveriteľne zábavné čítanie.

    Kniha je koncipovaná ako súbor jednoduchých otázok a obšírnych odpovedí. Na začiatku niektorých kapitol Garrett Ryan vykreslí nejakú tú dobovú scénku, aby sme si vedeli lepšie predstaviť okolnosti, o ktorých sa budeme v nasledujúcom texte baviť. Takže budete mať to potešenie sledovať antickú bosorku, ako debatuje s mŕtvolou, alebo nazriete dovnútra hlavy gladiátora predtým, ako vnútro jeho hlavy vyzrie von. Inokedy sa pustí rovno do vysvetľovania. Dozviete sa napríklad, ako sa naši starovekí predkovia snažili zdecimovať našu dnešnú populáciu používaním antikoncepcie, pričom pokus o vypudenie nežiadúcich spermií pomocou olivového oleja bol jednou z tých racionálne pôsobiacich možností. Po tom, ako sa im podarilo vykynožiť rastlinu, ktorá sa aspoň blížila k nejakej účinnosti, boli nútení sa spoliehať na pochybné metódy, napríklad kŕmenie žaby semienkami napustenými menštruačnou krvou. Ako sa semienka dajú napustiť menštruačnou krvou a ako presvedčiť žabu, aby niečo také skonzumovala, to už kniha pre istotu neuvádza. A ozaj, vedeli ste, že v antike boli malé prsia považované za atraktívne, a ženy si svoje hrudníky dokonca sťahovali prsnými pásmi, aby pôsobili plochšie? Ľudia, ja by som bola totálna bohyňa a ešte by som aj ušetrila majland na prsných pásoch! 

    Alebo vás skôr zaujíma, prečo väčšina antických sôch vyzerá, že v sprche došla teplá voda a pán veľkomožný so svojimi dvoma poddanými sa snaží zohriať v dutine brušnej? Vec netkvie v tom, že by páni Gréci boli nútení hrať hrdinské eposy s malými gašparkami, ale v tom, že ich sochy mali okrem iného stvárňovať ich schopnosť sebaovládania - a čo by to mohlo demonštrovať lepšie ako slušne visiaci penis vreckovej veľkosti? Toto sebaovládanie im samozrejme nebránilo počas sviatkov pochodovať ulicami s päťdesiatmetrovým modelom vtáka ohniváka, ale o tom inokedy. 

    V knihe sa tiež dočítate, aké postavenie mali v spoločnosti gladiátori, no aj to, v akej boli v skutočnosti v telesnej forme. Pre istotu sa veľmi neutiekajte k odvážnemu, spravodlivému a utláčanému Russelovi Crowovi, ani k predstave polonahého muža s hrncom na tvári, na ktorého prsných svaloch by ste mohli klepať rezne. A hoci antiku často označujeme za kolísku civilizácie, niekedy malo ich správanie ďaleko do civilizovaného, najmä keď mali prebytok vojnových zajatcov a nedostatok božej priazne. Mimochodom, ak potrebujete obetovať kozu a chcete to urobiť s jej očividným súhlasom, frknite jej do ksichtu pár kvapiek vody. Ona vám síce prikývne, že áno, podrež ma ako slepicu, no čo si bude myslieť, to už je druhá vec. 

    Ak vás toto historické obdobie a najmä jeho predstavitelia vždy fascinovali, mám pre vás ďalšiu dobrú správu - pokiaľ pochádzate zo strednej Európy (a nakoľko čítate tento text, pravdepodobne pochádzate), môžete s hrdosťou vyhlasovať, že ste potomkom starovekých Grékov alebo Rimanov, aj keď sa pradedo  nevolal Papundekelotis. Prečo je to tak, sa tiež dočítate v tejto knihe. 

    Zaujímavé fakty sú jedna vec, ale darmo vám naservírujú polievku ultradeluxe zlatým práškom zdobenú, keď ju do vás budú chcieť vpraviť vidličkou. To našťastie nie je prípad Garretta Ryana, ktorý nielenže rozpráva o zaujímavých oblastiach všedného života v starovekom Grécku a Ríme, no robí to nenáročným, ľahkým a veľmi vtipným spôsobom. Z jeho prejavu nepresakuje snaha mentorsky čitateľovi vtĺcť do hlavy nejakú vedomosť, skôr máte pocit, že s ním sedíte dakde nad tanierom gyrosu a on vám pritom len tak z dlhej chvíle rozpráva, čo všetko si boli Gréci ešte schopní napchať do gágorov. Keď už to spomínam, G. R. R. Martin by mal radosť, že jeho kulinárska predstava niečoho plneného niečím plneného niečím má reálne historické základy. 

    Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori sú pravou voľbou pre každého, čo sa chce pre zmenu z knihy niečo dozvedieť, ale nemá náladu na poučný štýl literatúry faktu. Je to výborná kombinácia edukatívneho a zábavného čítania, pri ktorom som neraz vybuchla do hlasného smiechu. Garrett Ryan svoje dielo nazýva čudnou malou knihou, ja ho nazývam perfektným spôsobom ako si rozšíriť vedomie o živote v časoch dávno minulých. Či už ste tím Gladiátor, Toto je Sparta! alebo Asterix a Obelix, táto kniha vám rozhodne má čo ponúknuť.

    Prajem príjemné čítanie! :)