Arthur C. Clarke, Gentry Lee - Ráma II.

     Arthur C. Clarke je také známe meno, že aj keď je pre vás najznámejším Clarkom stále Kent, museli ste už počuť aj o Arthurovi (hint - tento vedel, že slipy sa nedávajú navrch). Priekopník sci-fi žánra, vizionár, talentovaný spisovateľ, vlastník práv na kasové trháky - nehodiace sa prečiarknite, ale pochybujem, že sa vám vôbec oplatí zapínať pero. S pánom Clarkom som sa prvýkrát stretla v jeho diele 2001: Vesmírna odysea (keby niečo, obkec k nej tu) a nakoľko sme si dosť sadli, neváhala som a vydala sa aj na Stretnutie s Rámom (ako to dopadlo, zistíte tu). Do tretice všetko dobré (a aj Rámčania robia všetko trojmo, vraj, tak to možno vysvetľuje prečo niekedy vôbec nerozumiem pozemšťanom) - ďalšie rande sme si dali v diele Ráma II., ktoré napísal v tandeme s Gentrym Leem. Rekonfiguráciu kódov do jazyka zrozumiteľného stredoeurópskemu národu zabezpečil Patrick Frank.

    70 rokov po prelete okolo Zeme začína popularita kolosálneho vesmírneho plavidla menom Ráma (podľa indického božstva, nie toho masla) postupne upadať. Ľudia si už zase nedovidia ani len po špičku nosa, nieto ešte medzi hviezdy. O to viac sú prekvapení, keď sa z hlbín vesmíru rúti ďalší obrovský valec, na vlas podobný tomu prvému. Ľudia, tvory zvedavé, sú tentokrát pripravení a k Rámovi vysielajú expedíciu, ktorá má pokračovať vo výskume tam, kde skončila posádka kapitána Nortona. Ich predpoklad, že tento Ráma je identické dvojča svojho staršieho brata (áno, je to blbosť už na počutie, ale čo my vieme ako fungujú Rámčania?) ich však môže priviesť do ťažkostí. Alebo zapríčiní najväčšie ťažkosti starý dobrý ľudský faktor?

    Prvá časť Rámu bola síce fascinujúcim, no nie práve dynamickým čítaním. Clarke sa zameriaval hlavne na spodobenie vesmírnej lode, vytvoril úžasný a ťažko predstaviteľný svet, plný ticha, mrakodrapov a robotickej fauny (dokonca vytvoril pojem "biot" - organický robot). Niečo podobné som teda očakávala aj od dvojky. Ráma II. je však veľkolepé medzihviezdne predstavenie s dôrazom na jednotlivcov, ich ľudské nešvary a egoistické sledovanie vlastných zámerov. Postavy sú omnoho detailnejšie vykreslené a nie všetci sú ctihodní vedci, ochotní položiť svoj vlastný život na oltár poznania a ešte prihodiť poukážky do Lidla, aby málo nebolo. Taká novinárka Francesca je vyslovene radodajná manipulátorská mrcha, hoci sa autori snažia objasniť jej hrošiu kožu traumatizujúcou mladosťou. Potom tu máme niekoľko postáv, ktoré, verné slovu "postava" postávajú niekde uprostred, pobožného generála, lekárku a.k.a. bývalú olympioničku a.k.a. princeznú z afrického kmeňa, génia, ktorí si viac rozumie s tisíc rokov mŕtvym dramatikom než s kolegami...no skrátka, naozaj sa môžete tešiť na pekné spektrum rôznorodých osôbok. Jediný, kto mi tam nedával zmysel, bola kozmonautka Irina, ona by mohla figurovať ako názorné vysvetlenie pojmu "byť niekde do počtu". 

    Clarke je známy (okrem milióna ďalších dôvodov, pre ktoré je známy) aj tým, že vo svojich sci-fi dielach poctivo pracuje na podrobnom biologickom, historickom aj politickom pozadí. Inak tomu nebolo ani v Rámovi II. Autori neodbili tých 70 rokov tým, že si všetci žili svoje životy, akoby sa nechumelilo - do histórie zapísali obrovskú ekonomickú krízu, pri ktorej pôsobí aktuálne zdražovanie ako párcentová záležitosť, vytvorili katolíckeho mučeníka, vysvetlili kolaps počítačových systémov - no skrátka, svet počas čakania na Rámu nesedel na riti, ale sa radšej presunul do nej. Tiež nechali čitateľa sledovať hrdinov počas posledných mesiacov pred odletom do kozmu, aby sme si mohli utvoriť predstavu, čo za kvietky máme vo váze (a aby to potom mohli rozbaliť naplno, keď sa tá váza ocitne milión kilometrov od Zeme). 

    Opisy vnútorného prostredia Rámu sú tentokrát striedmejšie - predsa len si to na Clarke posvietil dosť podrobne už v jednotke - a dej sa viac orientuje na konanie jednotlivých aktérov. Príde aj na zopár drsnejších scén (nie veľmi. Krv bude striekať, ale nepôjdeme sa pozrieť zblízka) a celkovo sa príbeh vyznačuje väčšou akčnosťou, napätím a dynamikou. V závere by som prijala viac odpovedí, ale to sme už u Clarka zvyknutí, že nám nezavesí na nos aj to, čo si dávajú Rámčania do nedeľnej polievky. A okrem toho, ešte nás čakajú ďalšie stretnutia, a snáď teda aj vysvetlenia.

    Ráma II. je plnokrvné, excelentné, napínavé a prepracované sci-fi, ktoré má každý poctivý fanúšik tohto žánru už zrejme za sebou. Ja sa ešte len tak rozkukávam, ale Arthur C. Clarke na mňa opakovane robí skvelý dojem (nie nadarmo je jedným z Veľkej trojky). Ak sa túžite pozrieť medzi hviezdy v absolútnej sci-fi klasike, všetkým desiatimi odporúčam práve túto knihu. Skvelo kombinuje staromódne vedecky zamerané sci-fi s modernejším a akčnejším ponímaním.

    Prajem príjemné čítanie! :)