Natalie Haynes - Tisíc lodí

 


    Nikdy nepohrdnem čapákom oroseného. Jaj, a ešte dobrým retellingom na grécku mytológiu, kvôli tomu sme tu (ale ak máte čapáka, tiež sa neurazím). Mojím jednoznačným favoritom síce zostáva nenapodobniteľný Stephen Fry a jeho svojský, láskavo-cynický humor (áno, taká kombinácia existuje a ešte aj funguje, vďaka za opýtanie), no nemám problém ani so ženským zastúpením prerozprávaných mýtov. Natalie Haynes si ma získala už Príbehom Medúzy (keby dačo, tak tutok), preto bola pre mňa jej nová kniha Tisíc lodí jasnou voľbou. O preklad sa skvelo postarala Veronika Majerová.

    Koľkokrát a z koľkých pohľadov sme už počuli príbeh pádu bájnej Tróje? Homér ho zveršoval do Iliady (skôr si trúfnem na päťkilový rare steak než na Ilias), Madeleine Millerová spievala o Achillovi, Orlando Bloom zahodil Legolasovu blond parochňu a prehodil cez plece Helenu...a pritom Helena akoby zostávala jedinou ženou, ktorá v celom tom bordeli stála za reč. Koľko iných žien bolo zasiahnutých Trójskou vojnou? Ifigenea zaplatila životom, aby nasratá bohyňa fúkla do plachiet. Klytaimnestra po tomto čine zasvätila svoj život pomste - sami zvážte, či bol tým pádom naplnený, alebo premrhaný. Penelopa hlivela doma, zatiaľ čo jej milovaný nevedel trafiť domov, Kassandra to všetko vedela vopred, ale počúvali ju ako Kotlár odborníkov, Hekaba prišla o synov aj dcéry, Briseida musela líhať s vrahom svojej rodiny. A Kalliope spievala za ne všetky, aby konečne dostali hlas.

    Anotácia vraví, že Tisíc lodí nie je príbeh jednej, ale všetkých žien, a naozaj sa ich do tejto nie veľmi objemnej knihy zmestil slušný zástup. Nie každému čitateľovi zrejme bude po vôli, že dej preskakuje od jednej hrdinky (lebo áno, aj keď sa neoháňali mečmi a nerobili si pedikúru krvou nepriateľov, boli hrdinkami) k druhej ako nadržaný cvrček, ale mne sa tento štýl pozdáva. Ona hádže po čitateľovi črepy a zrazu je z toho komplet amfora. Chvíľu sledujeme skupinku trójskych žien, čakajúcich na pobreží pod dymiacimi troskami svojho mesta na svoj ďalší osud, potom nakukneme na Olymp, kde to vlastne celé začalo, stretneme sa s Oinone, zradenú Paridom a, samozrejme, prečítame si listy, ktoré Penelopa píše stratenému Odyseovi. A ak ste si mysleli, že jej meno je synonymom trpezlivosti, možno vás poteší zistenie, že aj ju mrle žrali, keď musela počúvať, ako sa jej drahý manžel kurví s nymfami, zatiaľ čo ona tká nekonečný pohrebný rubáš živému svokrovi, aby si nemusela vpustiť do postele nejakého mladého kanca. Obdivujem jej veľkorysosť. 

    Zatiaľ čo Medúzin príbeh mal miestami humorný nádych, v Tisícich lodiach autorka zvolila emotívnejší štýl a prostredníctvom žien opisuje rôzne podoby straty. Strata manžela, dieťaťa, života, domova, slobody, viery. Takto to môže vyzerať depresívne, ale napriek tomu je záver príbehu presýtený nádejou. Dokonca ani smrť nemusí byť tragickým koncom, ak zostala tou najlepšou z možností. Kniha je zameraná na ženské hrdinky, ale na rozdiel od Persea v Medúze (ktorý bol absolútne debilným prospechárskym hulvátom) sa tentokrát autorka nesnaží spraviť z mužov slintajúce primáty (no, dobre, zopár sa ich tam nájde) ani nemysliace, nadržané krvilačné obludy (Agamemnóna si chvíľu nebudeme všímať). Príbeh je vyváženým rozprávaním, nie feministickým manifestom.

    Ak sa však tešíte, že si pokecáte o Helene, tak vás sklamem - nakoľko múze Kalliope vraj lezie na nervy, dostane najmenej priestoru zo všetkých ostatných žien. Ale keďže stojí vo väčšine iných diel o Trójskej vojne priamo v strede všetkého diania, nemyslím, že je na škodu veci, ak bola teraz nútená skloniť tú svoju dokonalú hlavu niekam nabok, aby nezacláňala. 

    Som rada, že ma Natalie Haynes nesklamala ani svojou ďalšou knihou a s potešením budem čakať, ktorý mytologický príbeh si vezme na paškál najbližšie. Tisíc lodí je pekným doplnením notoricky známeho príbehu o úplne nové pohľady a detaily. Niektoré si autorka poctivo odmakala historickým rešeršom, iné sú dielom jej fantázie, ale spolu vytvárajú veľmi zaujímavý a prudko čitateľný celok.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ostrov bohýň - Roganova labutia pieseň. Či?

Riley Sager - Prežila len jediná

Joe Hill - Divné počasí