Anders de la Motte - Zmenárnik

 

    Nebudem klamať, tak, ako ma romantika priam tragicky nebaví, tak nikdy nepohrdnem kvalitne švihnutým maniakom v krimitrileri. Preto ku mne severskí autori prehovárajú zvlášť intenzívne, hoci v ich rodnej reči by som nevedela povedať ani "ahoj" (a aj tak som stále nečítala nič od Nesba. To sú tie životné paradoxy). Kniha Zmenárnik od Andersa de la Motteho ma preto zaujala nie len dokonalou obálkou (u Dotiek žiadna výnimka, všetky tie knihy vyzerajú tak, že máte chuť pribiť si ich na stenu vedľa podľa čísel vymaľovaných Van Goghových slnečníc), ale aj šialencom, manikálne posadnutým vlastnením. Skvelo ju preložil Jozef Zelizňák.

    Inšpektorka Leo Askerová už mohla byť veľkou šéfkou, keby niekomu nestúpila na otlak a na stoporené ego. Takto si musí zbaliť svojich päť švestiek a odviezť sa do suterénu, oficiálne povýšená na vedúcu oddelenia zdrojov, neoficiálne ponížene uprataná na oddelenie stratených duší. To jej však nebráni v tom, aby na vlastnú päsť pokračovala v pátraní po mladom páre, ktorý zmizol počas urbexovej výpravy (to je keď nelezú do opustenej pivnice kvôli scenáru, ale preto, že ich to baví). Vyšetrovanie ju privádza čoraz bližšie nielen k tajomnému Zmenárnikovi, ale aj k vlastnej pochmúrnej minulosti.

    Zmenárnik je krimoška ako sa patrí. V mnohých veciach kopíruje známu a od opakovaného používania zodratú šablónu - poliška, ktorá nie je majsterka v produkcii nových kamarátov, za to ovláda umenie liezť ľuďom na nervy, je napriek svojim nesporným schopnostiam odstrčená do depa, lebo ani vedľajšia koľaj pre ňu nie je dostatočne exemplárnym trestom, odkiaľ svojpomocne vedie vyšetrovanie úplne iným smerom, než jej kolegovia, ktorí sa, ako inak, mýlia ako Romana pri vzdávaní poslednej pocty. A napriek tomu dokázal de la Motte poňať príbeh po svojom a vyhnúť sa tým najhorším klišé. Ak čakáte, že partia outsiderov z podzemia sa zomkne okolo Leo ako jeden muž, rozhodnutá povstať z popola sťa bájny fénix, tak si buď vydýchnete, alebo budete sklamaní - podľa osobných preferencií. Oddelenie stratených duší je naozaj plné stratených duší a niektoré z nich môžu stále zastávať funkciu len preto, že sa na ne jednoducho zabudlo. 

    Príbeh sledujeme z viacerých pohľadov - či už z dvojfarebného pohľadu Leo (nerobila som si čiarky za každú zmienku o jej rôznofarbených očiach, ale povedzme, že keby to bol počet pív, upadla by som do alkokómy ešte pred polovicou knihy), samotného Zmenárnika, spomínajúceho na detstvo (asi tušíte, že ho nestrávil skákaním cez švihadlo), unesenej dievčiny, balansujúcej na pokraji hystérie, alebo aj ďalších postáv blízkych vyšetrovaniu. Kapitoly nie sú príliš dlhé, niektoré dokonca zaberajú iba jednu stránku, takže sa to číta jedna radosť a najstaršia knihomoľská lož na svete "už len jednu" vás bude sprevádzať až do konca. Anders píše zaujímavo, strohý, úsečný štýl miestami ozvláštni poetickým opisom prostredia, myšlienky postáv prezrádza len do nutnej miery (napríklad Zmenárnikovo úchylné slintanie), a nebojí sa venovať priestor ani dialógom.

    Záver ma trochu sklamal, nedostavil sa u mňa taký ten očakávaný bomba efekt, ale skôr rozpačité "aha, no dobre teda". Nejdem zachádzať do detailov, no worries babies, každý nech si urobí názor sám (a kľudne sa oň so mnou podeľte). Navyše, niektoré okolnosti zostali nedoriešené, nedovysvetlené, odignorované ako posledný banán v zelovoci. Nakoľko však ide o prvú časť série, nejdem písať autorovi nasraný dopis (lebo moje jazykové znalosti mi to aj tak neumožňujú) a budem veriť, že len nechcel krájať tortu na začiatku oslavy. A úplne poslednú kapitolu naopak chválim, bolo to originálne, nebolo to zidealizované a záverečná veta je také badabum pred titulkami. 

    Zmenárnik je prudko čitateľný poctivý krimitriler, ktorý možno neodpáli pokrývku z hrnca k susedom, ale tieto knihy koniec koncov nečítame pre duševné obohatenie, ale ako oddychovku, a na tento účel funguje viac než dobre. Má rýchle tempo, premyslenú zápletku a síce trochu uponáhľaný, nedoriešený záver, ale to som mu ochotná odpustiť. Pri niektorých knihách mi fakt stačí, že sa čítajú dobre.

    Prajem príjemné čítanie! :)