Anders de la Motte - Zmenárnik
Nebudem klamať, tak, ako ma romantika priam tragicky nebaví, tak nikdy nepohrdnem kvalitne švihnutým maniakom v krimitrileri. Preto ku mne severskí autori prehovárajú zvlášť intenzívne, hoci v ich rodnej reči by som nevedela povedať ani "ahoj" (a aj tak som stále nečítala nič od Nesba. To sú tie životné paradoxy). Kniha Zmenárnik od Andersa de la Motteho ma preto zaujala nie len dokonalou obálkou (u Dotiek žiadna výnimka, všetky tie knihy vyzerajú tak, že máte chuť pribiť si ich na stenu vedľa podľa čísel vymaľovaných Van Goghových slnečníc), ale aj šialencom, manikálne posadnutým vlastnením. Skvelo ju preložil Jozef Zelizňák. Inšpektorka Leo Askerová už mohla byť veľkou šéfkou, keby niekomu nestúpila na otlak a na stoporené ego. Takto si musí zbaliť svojich päť švestiek a odviezť sa do suterénu, oficiálne povýšená na vedúcu oddelenia zdrojov, neoficiálne ponížene uprataná na oddelenie stratených duší. To jej však nebráni v tom, aby na vlastnú pä...