František Kotleta - Totálne do mŕtva (Mega hustej nářez)

     Vytrieskať niečo  nové z upírskej tematiky je asi ako hodiť na panvicu vajcia a očakávať niečo iné, než omeletu. František Kotleta však do tej omelety odvážne šupol čili papričky, pol kila hovädzieho a vodu z horskej studničky a čo iné mu mohlo vyjsť, než Mega hustej nářez, v slovenskom preklade Totálne do mŕtva. Prvé dve časti mám úspešne za sebou (recepty na omeletu tu a tu) a nakoľko som známa tým, že moja schopnosť pokračovať v sérii je prirovnateľná ku schopnosti slimáka prežiť na trojprúdovej diaľnici, asi je jasné, že zatiaľ ma baví. Slovenské znenie pripravila Marta Maňáková.

    Jan a ochudobnená partia Sangotiných potomkov sa stále nevzdáva snahy oprostiť zem od invázie žltých mimozemšťanov, presviedčajúcich pozemšťanov, že im šliapu po krkoch len preto, aby to neurobil niekto iný. Po nečakanom rádioaktívnom stretnutí sa k nemu pridáva aj niekoľko smrteľníkov a spolu kujú pikle ako, citujem, nakopať ufónom tie ich zasrané žlté rite. Asi by to išlo ľahšie, keby tie rite neboli zakuté v ťažko zničiteľnom robotovi, ale čo by to bolo za akciu, keby všetko išlo ako po naolejovanom masle.

    Nalejme si čistého vína (alebo panáka whisky, to je viac po chuti hlavného hrdinu), táto kniha si nedáva žiadne vyššie ciele, ako dojať, osvietiť či zmeniť čitateľovi jeho životnú filozofiu (pokiaľ ňou teda nie je posluhovanie mimozemských okupantom). Upírska sci-fi akčná komédia vás chce len a len pobaviť. Dej nemusí byť logický, košatý ani korektný, pokiaľ je jeho pointou to, kto komu skôr odstrelí rozmnožovaciu výbavu (našťastie u upírov nemusí byť ani kastrácia definitívnym koncom sexuálnej aktivity - a nie iba v zmysle, že bez penisu môže chlapa aj jebnúť). Som si plne vedomá toho, že inej knihe by som možno dokázala vyčítať veci, pri ktorých u Kotletu prižmúrim oči, potom ich zavriem a pre istotu si ešte na hlavu natiahnem kuklu (hneď sa na mňa lepšie pozerá). 

    Ako v predchádzajúcich častiach, aj tu je dejová linka pomerne jednoduchá a priamočiara, hoci si Kotleta necháva priestor aj na nejaké to prekvapko (uveriteľné ako séria Rýchlo a zbesilo, ale to tak nejak vyplýva z celkového charakteru knihy). Jan (neviem sa zmieriť s tým, že za celé tri knihy mu nikto nikdy nepovedal Honza) sa so svojou upírskou úderkou prestrieľava rôznymi materiálmi, bytosťami a priestormi, popri tom sa snaží nájsť, ehm, "garáž pre svoje Ferrarri" (podľa možnosti aby nemala reálne rozmery garáže) a komentuje okolité dianie so sebe vlastným humorom a sarkazmom. Prvú cenu za sociálne témy Bratstvo krvi asi nevyhrá (a ešte by si trebalo doštudovať rozdiel medzi transvestitom a transsexuálom, poznámka redakcie) ale čo, občas si treba povoliť korzet a len sa baviť. 

    Záver by zniesol aj viac detailov, hlavne jedna z postáv mi vo svetle konečných udalostí pripadala, že mala v deji miesto len ako protagonistka Janových erotických fantázií, ale inak bolo finále akčné a explozívne (priam nukleárne explozívne) ako sa patrí a tá časť môjho malého mozgu, ktorá si užila sledovanie Total Recall (to staré so Schwarzim, s rímejkami na mňa nechoďte) sa skvelo zabavila aj tentokrát.

    Ak sa neberiete ako čitateľ príliš vážne, nepotrebujete od každej knihy inú hĺbku než penetračnú a netvárite sa pohoršene pri každej nadávke, expresívnejšej než "do zadku", tak vám môžem Bratstvo krvi odporučiť. Je to sci-fi líznuté fantasy (alebo naopak...no každopádne, Jan líže kadečo), čistokrvná plnokrvná akčná zábava a ak by som akceptovala existenciu čitateľských kríz, tak túto sériu by som nazvala všeliekom.

    Prajem príjemné čítanie! :)