Fablehaven: Tajomstvá dračej svätyne - vianočné prázdniny s dračou príchuťou


     Z niektorých sérií je už jedna kniha priveľa, iné by zase mohli pokračovať do nekonečna ako Dallas a stále by sme nemali dosť. Do tej druhej menovanej kategórie radím aj sériu Fablehaven. Donedávna bola známa najmä tým, že bola beznádejne vypredaná, zafungovala ekonomika a tak ten, kto si ju chcel prečítať z druhej ruky, musel dať do záložne obrúčky po prastarej mame, dedkove zuby, svadobný krištáľ a zobrať hypotéku na dom. To sa našťastie minulý rok zmenilo, a teraz sa o Fablehavene nehovorí v súvislosti s rodinným pokladom, skloňuje sa najmä vynikajúci príbeh, ktorý táto séria ponúka. O majstrovstve Brandona Mulla som sa rozpisovala už tu, tu a tu. A keďže zo svojej snahy nepoľavil ani pri štvrtej knihe Tajomstvá dračej svätyne, na ďalších riadkoch sa opäť dočítate, prečo túto sériu rozhodne stojí za to mať v knižnici.

    Blížia sa Vianoce, sviatky pokoja a mieru, čo pre Kendru a Setha znamená akurát to, že príšery, ktoré im pôjdu po krku tentokrát, možno budú mať na hlave mikulášsku čiapku a budú si spievať Rolničky. Alebo aj nie. Každopádne, súrodencov ani tentokrát nečaká žiadny idylický oddych. V denníku Pattona Burgesa sa Kendra dočíta, ako sa možno dostať k ďalšiemu z artefaktov. Problém je, že to samozrejme nemôže byť slnkom zaliata pláž, kde si prevezmú zázračnú lastúru od dobre naladenej morskej panny. Schránka, ukrývajúca kľúč k ďalšiemu artefaktu, sa nachádza v dračej svätyni. A ako na potvoru to musí byť jedna z tých, do ktorej sa vstup odporúča len na vlastné riziko, a aj to iba samovrahom. Sfinga má však oči, uši, paprče a poskokov neštítiacich sa ničoho všade, a tak musia aj Rytieri úsvitu podstúpiť túto kamikadze výpravu.

    Aj v tomto prípade Brandon Mull berie ohľad na pozornosť detského čitateľa, takže nečakajte žiadne úvodné intro doplnené tónmi sláčikového kvarteta, príbeh vhupne priamo do akcie. Kendra ako sestra víl by zrejme nebola v bezpečí ani v titánovom trezore na dne Mariánskej priekopy, a veľmi rýchlo sa o tom presvedčí. Jej ťažkosti prinesú okrem  vzrušujúceho čítania aj ukážku hĺbky súrodeneckého vzťahu Setha a Kendry. Doteraz čitateľ tak nejak predpokladal, že napriek všetkému tomu vzájomnému zapáraniu sa tí dvaja ľúbia ako kone. V Tajomstvách dračej svätyne to autor dokáže takým spôsobom, že aj keď Seth nie je mojím najobľúbenejším knižným človekom na svete, tu som ho musela poľutovať.

    Keď už sme pri Sethovi - napriek tragédii, ktorej bude vystavený, je to stále ten istý malý egoistický zasran, ktorý skáče po hlave do drviča odpadu. Neupieram mu, že jeho bezhlavé konanie už mnohokrát (doteraz vlastne presne trikrát) prispelo k záchrane Čarolesa, pri ňom je však vždy problém rozlíšiť, či mu ide o všeobecné blaho, alebo ďalší dobrodružný zážitok. Práve jeho tvrdohlavosť ho síce robí realisticky vykresleným trinásťročným chlapcom, čo má večne viac šťastia ako rozumu (hoci pri Sethovej kolíske sa museli sudičky ožrať a vykydnúť na neho liter elixíru šťastia, iný na jeho mieste by už osemkrát za jednu stranu čuchal fialky odspodu), a jeho konanie sa väčšinou v konečnom dôsledku ukáže ako správne, ale jeho potreba napchať sa na každú výpravu ako piate koleso na trojkolku ma už vážne irituje. 

    Tajomstvá dračej svätyne sú akciou nabité od začiatku po koniec, čitateľ dostane len málo príležitostí na oddych. Brandon Mull šúpe jednu napínavú situáciu za druhou, niektorým scénam venuje detailnú pozornosť, iné, ktoré by mohli nebezpečne pribrzdiť tempo, len letmo preletí, a výsledkom je naozaj výborné čítanie. Už v prechádzajúcich častiach sa začali obyvatelia Čarolesa presviedčať, že by nemali veľmi veriť ani svojmu odrazu v zrkadle, a v štvrtom pokračovaní na seba zrada tiež nenechá dlho čakať. Príde aj na naozaj prekvapivé odhalenie, ktoré som napriek svojmu vyššiemu veku (ach jo) a niekoľkým prečítaným fitzekovkám fakt nečakala, no autor ho dokázal logicky zakomponovať do deja. Pri tejto knihe som zopárkrát mala dojem, že niečo nesedí, ale o pár strán ďalej to bolo vysvetlené, obhájené, bodka a šáteček, a ja som spokojne čítala ďalej. A keby aj nie, je to kniha pre deti nad desať rokov, tie nebudú aplikovať teóriu relativity na príbeh o drakoch.

    Pri každej časti Fablehavenu si vravím, že autorova fantázia pri vytváraní fantastických bytostí už musí mlieť z posledného, nikto predsa nedokáže vymýšľať úžasné stvorenia donekonečna. Brandon Mull však  nie je nikto a dokáže to bez problémov. V Tajomstvách dračej svätyne sa logicky zameral na draky (šokantné!), ale neodbil to tým, že ide o prerastené jašterice, čo kýchajú plamene pekelné. Každému z nich prisúdil nejaké iné, špecifické schopnosti, preto ak sa aj hrdinom podarí prejsť okolo jedného z drakov, rovnaký postup im bude totálne na prd pri ďalšom. Mimochodom, pri dračej svätyni sa v kuse rojili vážky a ja som nechápala, čo tam robia, čo sa radšej nemotajú dakde okolo močiara, a potom mi docvaklo, že vážka je po anglicky dragon fly - dračia mucha - takže sa z toho vykľula milá slovná hračka.

    Niektorým sériám sa stáva, že s pribúdajúcimi časťami začnú byť dýchavičné ako babka na kolieskových korčuliach, ale Fablehaven má pľúca ako hráč na trombón. Aj v štvrtej časti Brandon Mull dokázal, že stále má čo povedať, bez toho, aby príbeh zbytočne naťahoval. Priniesol čitateľom nové bytosti, ktoré môžu obdivovať, načrtol, koho možno podozrievať, a pomohol hrdinom nezvyčajnými spojencami. Stále vravím, že je to čítanie pre všetky vekové kategórie - nemá potrebu topiť scénu v krvi, budovanie napätia mu ide aj bez toho, no zároveň nepíše naivné rozprávky z vílieho zámočka. Teším sa a zároveň smútim, že ma čaká už len posledná časť, kde sa kruh a ostatné geometrické útvary uzavrú.

    Prajem príjemné čítanie! :)


P. S. MegaturbobrutalintenseultimateSPOILER!

💣💣💣💣💣

💣💣💣💣

💣💣💣

💣💣

💣

Kto by už len upodozrieval k-k-koktavého p-profesora Q-Quirella?

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka