tyrkySOVA

    Musím sa priznať, že hoci som už vo veku, kedy mi Ježiško donesie hrubé ponožky a domáci spotrebič a ja sa tomu úprimne radujem, pôvodnú verziu Vianočnej koledy  som doteraz nemala tú česť čítať. Niežeby som sa vianočnej literatúre cielene vyhýbala, hoci je pravda že na protest cez advent čítam mafiánske krimošky a Vianočné prasiatko musí čakať minimálne do Veľkej noci. Ako dieťa som mala knižku Disneyho vianočných príbehov, kde Koleda nemohla chýbať, akurát v značne obrúsenej verzii. Rolu Ebenezera Scroogea si samozrejme musel strihnúť strýko Držgroš, chudák Goofey bol nebožtíkom Marleym a ešte si pamätám, že toho posledného, najtemnejšieho ducha hral ten korpulentný zlodej s cigarou (za svet si teraz nespomeniem na jeho meno). Každopádne, Vianočná koleda patrila dlho k príbehom, ktoré si chcem vychutnať v pôvodnej verzii, nielen ako presladenú komédiu s Matthewom McGonaugheym, takže keď tento rok vydavateľstvo Tatran oblieklo klasiku Charlesa Dickensa no tejto úžasn...

         Človek je tvor hravý. Ak opomeniem našu fascináciu behaním do kolečka v snahe zistiť, kto to stihne v najkratšom čase, prípadne jazdou do kolečka v motorovom vozidle v snahe zistiť, kto to stihne v najkratšom čase a bez toho, aby si strihol životnú rolu panáka v crashteste, alebo naháňanie rôznych okrúhlych predmetov po ihrisku a ich následné transportovanie do bránky, koša, diery v zemi či do iného umiestnenia, tak občas sa radi hráme aj za použitia mozgu. Lúštenie hádaniek sa traduje až do starovekého Egypta, hoci keby vtedajší Egypťania vedeli, že ich atraktívne obrázkové písmo sme roky nedokázali rozlúštiť, asi by ich vytiahlo z profilu. Myslím perspektívneho, nie fejsbúkového. Dnes si ľudia vymysleli mnoho spôsobov, ako si potrápiť hlavičku, od vyplňovania krížoviek po dešifrovanie prejavov Andreja Danka. Tajný kód tvorí podstatu zápletky aj v novej knihe Janice Hallettovej. Z angličtiny do slovenčiny prekódovala Simona Klimková.     Stev...

     Zvieracia ríša ma fascinovala od útleho veku. Obľúbené hračky? Plyšové zvieratká, z ktorých som si vyskladala slušný revír imaginárnych domácich miláčikov. Obľúbená kniha? Leví kráľ - akurát teda Mufasovu smrť som nerozdýchala dodnes. Obľúbený program? Veveričiak Riško (pre neskôr narodených, to bol taký animovaný seriál o...chvíľka napätia....veveričiakovi menom Riško. Občas ho ešte aj dnes vychytíte na RTVS). No a samozrejme som mohla do omrzenia pozerať dokumentárne seriály, najlepšie tie s pánom Davidom Attenboroughom, vďaka ktorým som ako šesťročná ohurovala dospelé publikum znalosťou kapybary alebo otázkou, či to opichliačené zvieratko na obrázku má znázorňovať ježka alebo ježuru austrálsku. A ako mnoho iných vecí, ani z tohto som nevyrástla a zaujímavosti o zvieratkách si ma dokážu naplno získať aj dnes. Preto bola pre mňa jasnou voľbou fascinujúca kniha Eda Yonga - nositeľa Pulitzerovej ceny, okrem iného - Ohromný svet. Za výborný preklad si strhávam skalp z ...

        Výtvarná výchova na základnej škole mi vsugerovala, že pod pojmom zátišie si mám predstaviť starý stôl, na ktorom je vrhnutá misa s nejakým polohnilým ovocím (úplne hnilé so živými bifidokultúrami by už nespĺňalo zátišné podmienky) a možno ešte nejaký kvet v poslednej predsmrtnej agónii. Hej, hodiny výtvarky boli plné slnka a nadšenia, čo vám poviem. Postupne som zistila, že zátišie nemusí nutne znamenať posledné ťaženie organizmov kedysi schopných fotosyntézy, ale aj tak som si nebola istá, čo očakávať od knihy Sarah Winmanovej  s nádherným papagájom na obálke. Ten moju predstavu zátišia rozhodne nespĺňa, čo je vlastne aj dobre. Zátišie som si mohla vychutnať vďaka skvelému prekladu  Daniely Šinkovej.     Druhá svetová vojna sa konečne chýli ku koncu, keď sa pretnú cesty postaršej kunsthistoričky (vďaka Colombovi viem, že je to znalec umenia a neváha kvôli obrazom aj vraždiť) Evelyn a mladého vojaka Ulyssesa. Ich krátke stretnutie v oboch...

     Musím sa priznať, že som si dlho nebola istá, čo to vlastne dark academia znamená. Chápete, tieto výrazové prostriedky mladých sú pre nás gerontov dačo ako východniarske nárečie - aj sa to dobre počúva, aj viem, že hutori slovensky, aj tak mu hovno rozumiem. Takže spočiatku som dark academia považovala za jednu  konkrétnu knihu, ktorú možno jedného dňa ktosi kdesi preloží a police kníhkupectiev obohatí o titul Temná akadémia alebo tak niečo. S odstupom času mi docvaklo, že to bude zrejme nejaký subžáner. Potom som zistila, že do tohto subžánru zaraďujú Tajný príbeh Donny Tart. Teraz už mám aspoň predstavu hmlistú ako londýnske ráno a zhruba som vedela, čo od knihy Darebáci a blázni, prvotiny autorky M. L. Rio, očakávať. Sympatickú knihu s obeťou H5N1 na obálke vynikajúco preložil Vladislav Gális.     Oliver si odsedel svoje a teraz sa majú pred ním otvoriť brány pekelné a.k.a. väzenské a vypľuť ho von ako nestrávený kebab. Ako uvítací výbor ho očakáva ...

     Keď zomrie od hladu posledná panda, posledný ľadový medveď sa utopí v roztopených ľadovcoch a posledná veľryba sa uvarí zaživa v otrávenom oceáne, už bude naozaj neskoro začať recyklovať plastové fľašky. Trochu menej drasticky sa to snaží vysvetliť Hannah Goldová vo svojej ďalšej ekologicky ladenej knižke pre mladšie publikum, v Stratenej veľrybe . Knihu preložila Adriana Oravcová.     Rio prichádza na nútené prázdniny k starej mame do Kalifornie, pretože jeho mama sa už dlhšie nemôže tváriť, že je všetko tak, ako má byť, a musí stráviť nejaký čas v nemocnici. Väčšina z nás by prázdniny na pláži brala ako jackpot, no Rio netúži po ničom inom, len byť opäť s mamou. Keď medzi jej vecami z detstva nájde kresbu veľryby menom Biela škvrna, prebudí sa v ňom (možno dedičná) fascinácia majestátnymi obyvateľmi oceánu. Dokonca sa mu podarí Bielu škvrnu uvidieť na vlastné oči, v celej jej kráse. S novou kamoškou Marinou sa na palube lode jej otca Rio stáva ostrieľaný...

      Ak ma už trochu poznáte, možno vám neuniklo, že romantickým knihám veľmi neholdujem. Môže za to zrejme moja čitateľská mladosť. Chápete, keď opakovane čítate o mužoch, čo majú penis veľký a mocný ako Dankov stožiar, výdrž plemenného býka a k tomu všetkému ešte zmysel pre nehynúcu romantiku a vernosť Lassie, dosť to zamáva vašimi očakávaniami, keď príde na vzťahy s opačným pohlavím. Našťastie, dlhodobá liečba reálnym životom bola úspešná, no ako vedľajší účinok som si odniesla absolútnu nechuť voči romantickej literatúre. Čo je aj jeden z dôvodov, prečo na mňa doteraz nemali knihy nebohej Lucindy Riley bohvieaký účinok, respektíve som im ani len nedala šancu na mňa nejako zapôsobiť. Nechcelo sa mi púšťať do osemdielnej série, aby som sa potom zvyšok života zmietala medzi nechuťou pokračovať a túžbou zistiť, ako to dopadlo. Keď mi ale z neba (ehm ehm, z Tatranu) padla na hlavu jej "osamelá" kniha Olivovník, rozhodla som sa, že nastal čas zistiť, čo všetci na tej Lucy ...