Kľúče od väzenia démonov - koniec série alebo koniec sveta?
Tak nám zabili Ferdinanda. Nejdem síce hovoriť o Švejkovi, ale táto veta vo mne vždy evokuje koniec. Hoci v tomto prípade to bol vlastne začiatok, a ničoho pekného. Každopádne, aj tá najlepšia séria raz musí prísť k svojej finálnej knihe (lebo keď sa to naťahuje ako zacviknutý nerv, aj najlepšia séria stratí svoje čaro. A čitateľov, ktorým začne byť jedno, ako to s postavami dopadne) a tak som sa po piatich knihách dopracovala k záveru výbornej série Fablehaven. Aby som vás neošidila ako obrázok z Aliexpresu, že fotka piatich kníh a recenzia len jedna, tu vám ich našúpem jednu po druhej, pre prípad, že ste sa ocitli na východe, kde okrem pripojenia nič nie je a chcete si dačo prečítať na záchode (ak nejaký nájdete. Keď nič, tak nič, no nie?).
No a dnes sa porozprávajme o poslednom výlete do sveta čarovných bytostí, na ktorý nás Brandon Mull vezme, o knihe Kľúče od väzenia démonov.
Cieľavedomý Sfinga je už len krok od toho, aby otvoril väzenie s nevysloviteľným názvom Zzyzx, v ktorom si odkrúcajú doživotný trest odňatia slobody najhorší démoni, akých kedy zem nosila. Kendra, Seth a všetky bytosti pri zmysloch sa mu v tom všemožne snažia zabrániť, ale keď si storočia stará hlava vezme niečo do hlavy, je veľmi ťažké jej v tom zabrániť. Koniec sveta je na spadnutie.
K Fablehavenu som sa vrátila po ročnej pauze, takže úprimne povedané, chvíľu som bola stratená ako prezident Gašparovič v slovnom prejave. Kto sakra je Elise? Trask, počkať, to mi niečo hovorí...a hentoho teda zabili? No dobre...Po tom, čo som prebehla predchádzajúcu knihu a trochu si upratala fakty (nikdy som si viac nenadávala že nepatrím do lepíkového klubu, ako keď som sa snažila nájsť v 500stranovej bichli konkrétnu informáciu) som sa už mohla naplno pohrúžiť do neskutočne napínavého boja kto z koho. A že to teda Brandon Mull opäť rozbalil naplno! Kľúče od väzenia démonov mi pripomínali stoličkový tanec so zaviazanými očami okolo zubárskeho kresla - hoci sedíte, keď prestane hrať hudba, to nemusí znamenať, že ste víťaz. Sfinga sa zdá byť vždy o dva kroky napred, takže aj keď Rytieri úsvitu odhadnú správne jeho ďalší postup, on už má odhadnutý ich odhad a podnikne potrebné kroky. V poisťovníctve by bol fakt hviezda. Naozaj ma bavilo to doťahovanie o osud sveta, na detskú knihu venoval autor zápletke výnimočnú pozornosť a nič neodflákol, takže počas čítania nikdy neviete, ktorým smerom sa bude dej uberať.
Kendra a Seth sú stále ako Jin a Jang - ich kontrast môže pôsobiť až umelo zvýraznený, no nezabúdajme, že napriek prepracovanosti ide stále o knihu pre mladšie ročníky, takže si Brandon Mull v pohode mohol dovoliť urobiť zo Setha tvrdohlavého, impulzívneho rebela a z Kendry, no, slovami profesorky Trelawneyovej, mladé dievča, ktorému v hrudi bije vysušené srdce starej dievky. Hoci až také vysušené to srdce nebude, keď sa dokáže rozpáliť pre každú humanoidnú bytosť mužského pohlavia, ktorá prejde okolo. Slúži jej ku cti, že po poslednej neblahej skúsenosti bola úctivé tri minúty nedôverčivá.
Nuž a Seth...povedzme, že tento mladý muž sa nestal mojím obľúbeným hrdinom. To decko je proste nepoučiteľné! Ako keď máte na kotúčovej píle varovanie že tam nemáte pchať prsty, rodičia vám povedia aby ste tam nepchali prsty, dedko vám povie aby ste tam nepchali prsty, ešte aj nepriateľ vám naznačí že pchať tam prsty nie je dobrý nápad...a vy pochopíte, že zrejme mali pravdu, až keď sedíte na chirurgii s prstami v sáčku s mrazeným hrachom. Od prvej časti sa Seth niekoľkokrát pokúsil nevedomky zničiť svet, a vo finále sa mu to možno konečne podarí. Trochu ma rušilo, ako jeho kolosálny nedostatok triezveho uvažovania všetci naokolo ospravedlňovali dobrým úmyslom. Teda pardon, ja už som dostala vynadané aj za menšie blbosti. Možno zo mňa hovorí žiarlivosť, že moje dobré úmysly neboli vždy také očividné ako tie Sethove.
Záver spracoval Brandon Mull naozaj veľkolepo, predostrel čitateľom zdanlivo beznádejnú situáciu a nechal ich sa v tom škvariť dosť dlho, kým vypustil maličkú nenápadnú iskierku nádeje. Kvitujem mu, že na rozdiel od takej Rowlingovej nemal potrebu okoreniť záver svojej série vyvraždením troch štvrtín postáv. Tým samozrejme nechcem povedať, že to každý jeden dotiahne až po fanfáry a bufet na rozlúčku - takže sa o svoje obľúbené postavy pokojne obávajte aj naďalej.
Tak ako v predchádzajúcich častiach, aj v Kľúčoch od väzenia démonov sú nenápadne zakompované podnety na uvažovanie a modelové situácie hodné diskusie - keby ste si ich tam nevšimli, v závere nájdete ako vždy súbor otázok pre čitateľov. Ja momentálne v pote tváre prekladám do angličtiny odpoveď na tú poslednú - či je autor série Fablehaven najlepší spisovateľ na svete a ak nie, žiada podrobné vysvetlenie. Takže ma na chvíľu ospravedlňte, zatiaľ som dala dokopy len 53 bodov, v ktorých opisujem, prečo bude najlepší vždy King. Pri všetkej úcte k Mullovi a výbornému Fablehavenu.
Slovkom na záver, túto sériu som si veľmi užila a absolútne rozumiem, prečo spôsobovala taký ošiaľ a prečo sa dala z druhej ruky kúpiť za cenu platinovej zubnej protézy pre žraloka. Je to veľmi milý, čarovne fantastický a dôkladne rozpracovaný príbeh, ktorý očarí detské publikum, ale vo veľkej miere má čo ponúknuť aj nám, skôr narodeným. Posledná časť je explozívnou bodkou, v ktorej sa všetko pekne uzavrie a vysvetlí, dej je napínavý a na detskú knihu nepredvídateľný. A v máloktorej fantasy som sa stretla s takým zástupom originálnych kúzelných bytostí, ako práve tu! Jedno je isté, do Fablehavenu sa veľmi rada vrátim. A nie raz.
Prajem príjemné čítanie! :)
Komentáre
Zverejnenie komentára