Svědectví - nepríjemne aktuálna pandemická distópia

 

       Po niekoľkých rokoch snívania, zháňania, sledovania bazárov a dúfania mi české vydavateľstvo Beta splnilo jeden z mojich knihomoľských snov, a opäť vydalo Svědectví, podľa hodnotení kolegov Kingofilov jednu z jeho najlepších kníh. A aby moja dušička nielen zaplesala, ale aj metala mlynské kolesá a uronila slzu šťastia, Svědectví uzrelo svetlo sveta v rozšírenej, doplnenej podobe. Niežeby náš miláčik Števo strácal švih a inšpiráciu a tak sa po večeroch bavil dopisovaním detailov do už vydaných kníh. Svědectví (snáď vás neruší používanie českého názvu - tak som to čítala, tak to nazývam) malo vo svojej pôvodnej podobe okolo 1400 stránok, čo sa však v tej dobe nepozdávalo Stephenovmu vydavateľovi. Predsa len, bol ešte len také spisovateľské ucho tmavozelené - mal na konte štyri romány a zbierku poviedok, takže úplny zelenáč nebol, no aj napriek ich nespornému úspechu vydavateľ považoval za ekonomické riziko vydať mu niečo, čo si do redakcie pravdepodobne priviezol konským štvorzáprahom. Takže dostal na výber - buď nasadí svojmu dielu radikálnu diétu on sám, alebo sa tejto nevďačnej úlohy zhostí redaktor. Samozrejme, King k tejto nemilej úlohe pristúpil s gráciou Neda Starka a sekal...no na rozdiel od Neda, ktorý by odsúdenému tú uťatú hlavu naspäť neprimontoval ani keby ho o to žiadalo v petícii všetkých Sedem kráľovstiev, Stephen King si po opakovaných prosbách nadšených čitateľov ku Svědectví sadol ešte raz, a väčšinu vynechaných častí do deja vrátil - ako sám vraví, tie, ktoré príbehu dodávajú priestor a bohatosť. 

     A o čom to celé vlastne je? Nuž, základný rámec vám bude v súčasnej situácii nepríjemne povedomý. Z americkej základne unikne do sveta smrtiaci vírus - a tým smrtiacim myslím niečo, pri čom ešte aj čierny mor pôsobí ako lokálny problém. Vírus sa šíri rýchlosťou klebety z prvej stránky Nového času, nájsť vakcínu sa ukáže ako nemožné, pretože vírus mutuje do stále nových foriem, a ľudia zomierajú po stovkách v nemocniciach, zavretí doma, alebo v autách na úteku pred epidémiou. Autor nespomína, aký mali kĺzavý medián, ale určite by sa z jeho hodnôt našim hygienikom vlasy dupkom stavali. Amerika po niekoľkých týždňoch presne zodpovedá scenérii z filmu Ja, Legenda - obyvateľstvo vyhladené, cesty upchaté autami s posádkou, ktorej sa aj tak nepodarilo ujsť svojmu osudu. Napriek tomu, asi 1% ľudí pohromu prežilo, a po spoločných telepatických snoch sa títo "veteráni pandémie" vydávajú na cestu dvoma smermi - za médiom, Matkou Abagail, ktorá reprezentuje Boží hlas, alebo na západ, do Las Vegas, kde sa usídlil Temný muž, Randal Flagg, indivíduum, ktoré dokáže človeka pripraviť o rozum letmým pohľadom. A zatiaľ čo stúpenci Matky Abagail riešia, ako znovu vybudovať civilizáciu, skupinka okolo Randala sa zaoberá bojovými lietadlami a zbraňami. Stret je nevyhnutný a zvíťaziť môže len jedna strana. 

     Za seba môžem povedať, že z tých 1053 strán by som nevynechala ani jednu. Očakávala som, že ako čitateľ už budem uvrhnutá do sveta takmer bez ľudí, s občasnými flashbackmi, aby som sa dozvedela kto to vlastne celé zmršil, ale to som bola na omyle. King ma nechal vychutnať si celý priebeh epidémie od jej vzniku až po apokalypsu. Nedá mi nepodotknúť, že po všetkých tých katastrofických filmoch, kde za epidémie mohli opice a Američania spasili svet, bolo istým zvráteným spôsobom takmer osviežujúce čítať o tom, ako Amerika svet zabila. Putovanie jednotlivých postáv, ich stret s Matkou Abagail (alebo tým druhým), presun do mesta Boulderu a pokus o vzkriesenie moderného spolunažívania nebol ani náhodou nudným sledovaním panáčikov na šachovnici - po akčnom a znepokojivom úvode síce príbeh na istý čas zvoľnil tempo, napriek tomu však bolo vždy o čom čítať a v poslednej štvrtine akcia opäť prebrala kontrolu. 

     Po absolvovaní niekoľkých Kingových kníh som si vypestovala taký morbídny zvyk - podvedome si triedim postavy na tie, ktoré to podľa mňa zvládnu, a tie, ktoré budú obetované ako panenské jahňa. Samozrejme je mi to prd platné a autor má moje predpoklady viete kde, takže čo sa týka postáv, dovolím si malú radu - nenechajte si ich až príliš prirásť k srdcu (a nie, neplakala som! Niekto musel v kuchyni čistiť cibuľu!). Okrem toho však King opäť preukázal svoje majstrovstvo - postavy nie sú statické, menia sa a vyvíjajú, ku koncu majú častokrát pramálo spoločné s osobami, ktorými boli na začiatku knihy, no ich transformácia je podmienená okolnosťami a uveriteľná. 

     Zase aby som len nechválila - jednu maličkú drobnosť by som Števovi predsa len vytkla, a tou bola iracionálnosť niektorých sexuálnych scén. Teda niežeby som mala potrebu vypláchnuť si oči svätenou vodou, ak si knižná postava rozopne košeľu, a rovnako rozumiem aj tomu, že pocit osamelosti uprostred vymretého sveta a následné stretnutie s inou ľudskou bytosťou musí byť silnejšie afrodiziakum ako kamión plný ustríc - ale sorryjako, snáď som neprežila superchrípku, aby som si to rozdala s prvým náhodným okoloidúcim a potom biedne zhebla na syfilis vo svete, kde môžete do akcií Microsoftu šúpať zemiaky, ale doktor je vzácnejší než leopard albín. 

     To je však naozaj len drobná chybička krásy v inak neuveriteľne komplexnom, znepokojivom, napínavom aj dojemnom príbehu a ja sa pridávam k táboru, ktorý Svědectví hodnotí ako výbornú knihu. Niektorí zastávajú názor, že existuje príliš veľa skvelých kníh na to, aby ste jednu čítali viackrát - ja však v tomto prípade vravím, že iba raz nestačí a rozhodne sa do Svědectví s chuťou začítam aj nabudúce.

     Bonus na záver - ak sa vám zdá, že ste o Temnom mužovi už dakde počuli, máte pravdu. Je to presne ten istý týpek, ktorého po púšti o pár kníh neskôr bude naháňať Roland z Gileadu. Svědectví napriek zhode postavy nie je prequel Temnej veže, ale ak žeriete Kinga tak ako ja, rozhodne by ste ho nemali dlho obchádzať!

     Prajem príjemné čítanie!