tyrkySOVA

    Asi nemusím opäť zdôrazňovať, ako veľmi milujem tvorbu Stephena Kinga. Predpokladám, že moji traja čitatelia blogu si práve prekrížili prsty a modlia sa k aztéckym bohom, nech už s tým dám pokoj, lebo s kresťanským to už skúsili a nepomohlo. Nebojte sa, tentokrát to spomínam iba preto, lebo verím, že farba očí, vysoký krvný tlak, súprava strieborných čajových lyžičiek a talent sa dajú zdediť, takže som jednoznačne musela siahnuť po zbierke poviedok Divné počasí od Joea Hilla. Knihu preložila Adéla Bartlová.     Na začiatok chcem prezradiť tým dvom ľuďom, ktorí to ešte nevedia, že Joe Hill je naozaj synom Stephena Kinga, akurát sa nechce priživovať na tatovom guláši, takže vystupuje pod pseudonymom, tvoreným zo skratiek jeho prvého a stredného mena, a slávne priezvisko odložil ako zodraté zimné pneumatiky. Dokonca ani v poďakovaní sa nevytasil s malfoyovským "viete, kto je môj otec?!", hoci mamku a taťku spomína, no len ako mamku a taťku. Krv však nie je hádveó a milý Joe

     Priznávam, že som sa zatiaľ nedostala k tomu, aby som si prečítala Malé ženy. Ono je to dokonca ešte horšie - na niektoré klasické diela sa totiž už dlhšiu dobu aspoň odhodlávam, ale Malé ženy doteraz nejak unikali mojej pozornosti. Mám poňatie o existencii nejakej Jo Marchovej (vďaka, martinusácke marcové súťaže, tam hviezdi pomerne často), ale tým to hasne. Napriek tomu ma hneď zaujala kniha Ahoj, dievčatko  od Ann Napolitano , ktorá má byť Malými ženami voľne inšpirovaná. Nebudem sa tváriť sofistikovane, za 85% môjho záujmu mohla tá nádherná obálka. O skvelý preklad sa postarala Klaudia Feketeová.     William sa nemal narodiť a jeho sestra nemala zomrieť. Už tieto fakty sú dosť naprd začiatok života, William sa však musí už od útleho veku potýkať s tragickým nezáujmom svojich rodičov, ktorý sa radšej pozerajú von oknom na poštárov bicykel než na svojho syna. William sa v tom nejak naučí chodiť, ale nešťastné srdce je ako chôdza na vysokých opätkoch - všetci si môžu myslieť, že

     Milujem leto. Nie v tom zmysle, že som rada keď príde a ani si nevšimnem keď odíde, pre mňa je to seriózne vrchol roka a keď ostatní nadávajú na meteorologické výstrahy druhého stupňa pred teplom, ja si hovorím, že je konečne normálne počasie. Možno som bola v minulom živote jašterica. Alebo čarodejnica, čo neoblafla inkvizíciu a žiadne teplo nie je také strašné ako horiaca hranica. Paradoxne letnému čítaniu až tak neholdujem - celkovo nevyznávam sezónne čítanie a snažím sa celý rok čítať to, na čo mám aktuálne chuť - tento rok som však urobila výnimku a šupla som si absolútne letnú knihu  Päťhviezdičkový víkend od Elin Hilderbrand. Výborný preklad zvrtla, snáď s mojitkom v ruke, Simona Klimková.     Hollis si žije ako v rozprávke. Nie v takej, kde si musí princezná najskôr preskákať všetkými sračkami od výmyslu sveta, kým bude mať chvíľu kľudu, ale v takej hepyevrafter - má štýlový dom, druhý štýlový dom na rodnom ostrove využíva ako letné sídlo, vydarenú dcéru a ešte vydarenejši