tyrkySOVA

     Niektoré veci berieme ako fakt, skrátka preto, že je to tak pohodlné, že to tak proste je a nikdy nám nenapadlo sa zamyslieť, či naozaj a prečo vlastne. Ak sa vám zdá, že som práve popísala bežný deň voliča Smeru - no áno, je to možné, ale pôvodne som chcela hovoriť o knihe. Garrett Ryan si ma minulý rok získal svojou knihou o antickom živote s dlhým názvom plným prívlastkov (ak chcete vedieť, ktorá to bola, tak táto ) a preto som bez váhania siahla aj po jeho ďalšom diele s dlhým názvom plným prívlastkov, Šialení cisári, stratené mestá a sochy bez nosa. O skvelý preklad sa postaral Matúš Pavlík.     No tak schválne, prečo toľkým antickým sochám chýba frňák? Žeby pokusy o cosplaying Voldemorta siahali až do takej vzdialenej histórie? Alebo je za tým zbabraná plastika? A čo sa dialo v Pompejách a Herculaneu (to je to druhé mesto s pauznutými panáčikmi) predtým, ako ich opľul Vezuv a premenil ich na Medúzinu predzáhradku? Bol Caligula naozaj taký pošuk, ako s...

       Nikdy nepohrdnem čapákom oroseného. Jaj, a ešte dobrým retellingom na grécku mytológiu, kvôli tomu sme tu (ale ak máte čapáka, tiež sa neurazím). Mojím jednoznačným favoritom síce zostáva nenapodobniteľný Stephen Fry a jeho svojský, láskavo-cynický humor (áno, taká kombinácia existuje a ešte aj funguje, vďaka za opýtanie), no nemám problém ani so ženským zastúpením prerozprávaných mýtov. Natalie Haynes si ma získala už Príbehom Medúzy (keby dačo, tak tutok ), preto bola pre mňa jej nová kniha Tisíc lodí jasnou voľbou. O preklad sa skvelo postarala Veronika Majerová.     Koľkokrát a z koľkých pohľadov sme už počuli príbeh pádu bájnej Tróje? Homér ho zveršoval do Iliady (skôr si trúfnem na päťkilový rare steak než na Ilias), Madeleine Millerová spievala o Achillovi, Orlando Bloom zahodil Legolasovu blond parochňu a prehodil cez plece Helenu...a pritom Helena akoby zostávala jedinou ženou, ktorá v celom tom bordeli stála za reč. Koľko iných žien bolo za...

     Mám rada nenápadné knihy. Knihy, ktoré nerobia rozruch. Knihy, o ktorých nepočuť. Potichučky ukrývajú v podceňovanej mäkkej väzbe tvrdý príbeh. Vravíte si, má na obálke kvetinku, čo sa môže stať? Niekedy nič. A niekedy dostanete príbeh, ktorý vás prevalcuje svoju neľútostnou autentickosťou. Presne ako kniha Ovoce opilého stromu od kolumbijskej autorky Ingrid Rojas Contreras. Výborne preložila Petra Urbanová.     Kolumbia, tie roky 90te. Chula so sestrou Cassandrou si užívajú sladkú nevedomosť naivného detstva. Ich rodičia patria k vyššej vrstve, ich dom sa nachádza v bohatej štvrti, chránenej strážnymi búdkami. Nepokoje, vraždy a bombové útoky sú pre ne niečím, čo poznajú len z počutia. To nemôže povedať ich slúžka Petrona, žijúca v invasión - čo je niečo ako geto, kde si musíte aj stenu domu priviazať k členku, ak o ňu nechcete prísť. A možno ani to nepomôže a prídete aj o ten členok. Napriek priepastným rozdielom sa Chula s tichou Petronou spriatelí. Petr...