Garrett Ryan - Šialení cisári, stratené mestá a sochy bez nosa

     Niektoré veci berieme ako fakt, skrátka preto, že je to tak pohodlné, že to tak proste je a nikdy nám nenapadlo sa zamyslieť, či naozaj a prečo vlastne. Ak sa vám zdá, že som práve popísala bežný deň voliča Smeru - no áno, je to možné, ale pôvodne som chcela hovoriť o knihe. Garrett Ryan si ma minulý rok získal svojou knihou o antickom živote s dlhým názvom plným prívlastkov (ak chcete vedieť, ktorá to bola, tak táto) a preto som bez váhania siahla aj po jeho ďalšom diele s dlhým názvom plným prívlastkov, Šialení cisári, stratené mestá a sochy bez nosa. O skvelý preklad sa postaral Matúš Pavlík.

    No tak schválne, prečo toľkým antickým sochám chýba frňák? Žeby pokusy o cosplaying Voldemorta siahali až do takej vzdialenej histórie? Alebo je za tým zbabraná plastika? A čo sa dialo v Pompejách a Herculaneu (to je to druhé mesto s pauznutými panáčikmi) predtým, ako ich opľul Vezuv a premenil ich na Medúzinu predzáhradku? Bol Caligula naozaj taký pošuk, ako sa vraví, alebo ešte väčší? 

    Kniha Šialení cisári a tak dále (pardon, bojujem s instagramovým rozsahom o každé písmenko. Buďte radi, že vôbec používam medzerník)  ponúka odpovede na tieto a množstvo ďalších fascinujúcich otázok. Osobne ma potešila kapitola o popularite piva v antických dobách. To, že ho považovali za nechutný patok nehodný občana na úrovni už menej, ale však ich chyba. A vraj nepoužívali chmeľ, tak možno mali aj pravdu. K otázkam, ktoré sú v knihe rozoberané, autora inšpirovali jeho študenti, takže samozrejme nečakajte nič také, čo bežne nájdete v učebnici dejepisu, ako napríklad koľkokrát bodli Cézara alebo v akom poradí si Alexander Veľký podroboval krajiny. Dozviete sa však, ako vyzerali staroveké hajzle, či chodil Sokrates do kúpeľov "na Adama", alebo či aj antickí učenci holdovali konšpiračným teóriám (spoiler: holdovali, ale aj tak vedeli, že Zem je guľatá). 

    Oproti predchádzajúcej knihe autor trochu ubral z humoru a odľahčeného štýlu, jeho výklad je viac seriózny, no vďaka krátkym kapitolám, ktoré sa zaoberajú len najzaujímavejším jadrom riešenej témy, sa číta úplne na parádu. Priznávam, že osobne mi dosť chýbali autorove vtipné vsuvky, ale to už je vec vkusu, nie každý sa potrebuje smiať na predstave festivalu obrích falusov (áno, toto som si zapamätala z predchádzajúcej knihy. Prosím, nesúďte ma). Metóda otázok a odpovedí v náučnej literatúre funguje perfektne, text je poučný, ale nie vyčerpávajúci - koniec koncov, ak vás zaujíma podrobná história Sparty a nestačí vám vedieť, prečo by ste ich výcvik vydržali tak dvadsať minút, než by ste upadli do kómy, zrejme budete vyhľadávať iné pramene. 

    Nahé sochy a tak ďalej ma nesklamali. Serióznejší štýl síce vyžaduje pozornejšieho čitateľa, ale stále ide o zábavné a zaujímavé čítanie, ktoré poskytuje úplne iný pohľad na dejiny a zanechá čitateľovi mnoho nezvyčajných poznatkov. A ozaj, viete o tom, že možno vlastníte kúsok rímskeho zlata? Akurát si zaň s najväčšou pravdepodobnosťou nič nekúpite.

    Prajem príjemné čítanie! :)