tyrkySOVA

     Egypt ma vždy tak nejak fascinoval. Nepochybne je niečo fascinujúce na mŕtvole, ktorá vydrží tisícky rokov a stále je viacmenej freš. Alebo na obrovskom ihlane mrdnutom uprostred púšte, ktorý bol navyše postavený v dobách, keď bol žeriav len vták. A hieroglyf. Existuje vôbec písmo, ktoré je vizuálne príťažlivejšie, než egyptské hieroglyfy? A všetka česť že sa v nich vyznali, naučiť sa 26 písmen latinskej abecedy je jedna vec, ale vyznať sa v zmäti obrázkov, kde každý znamená niečo iné v závislosti od toho, ako sú usporiadané, to chce fištróna. Kniha Fiony Davisovej Ukradnutá kráľovná  našťastie v hieroglyfoch písaná nie je a ešte nám ju aj Marianna Bachledová preložila do slovenčiny.     Písal sa rok 1936 a Charlotte sa na ohromnú radosť svojich úzkoprsých rodičov vydala vykopávať múmie do Egypta. Jeden nález sa jej aj podarí, no potom sa jej celý život zosype ako pyramída projektovaná Eskimákom. O 40 rokov neskôr je z nej asistentka kurátora Metropoli...

       Tiež máte niekedy pocit, že vo fantasy ste už čítali asi o všetkom? Neviem, či má nejaký iný žáner toľko subžánrov, ale mne sa zdá, že ich je asi toľko, čo druhov kolagénu, a pritom je pointa stále tá, že žeriete želatínu. High fantasy, low fantasy, romantasy, dark fantasy, light fantasy, cozy fantasy, hentaké tasy onaké tasy a aj tak skončíme pri tom, že nadržaný vílí samec jazdí na drakovi (jazdí v zmysle šoféruje, ale možno sa už niekde vyskytol aj ten druhý význam). Marlon James  sa vo svojej sérii  Temná hviezda vyprdol na všetky módne trendy a špicaté ušká a radšej sa nechal inšpirovať africkou mytológiou (okej, zase aby sme boli fér, v druhej časti sa už mihne aj drak). Prvú časť som ospevovala tu a o druhej pod názvom  Mesačná čarodejnica, Pavúčí kráľ  si môžeme pokecať dnes.   O skvelý preklad sa postarali  Marína a Vladislav Gálisovci.      Aj by som vám povedala, o čom táto kniha je, ale nerada prezrádzam...

     Dávno pradávno ma uchvátila kniha Duna. Naozaj a úprimne, bolo to dlho predtým, než vznikol film, kde jednu z postáv obsadil Jason Momoa (a mimochodom, film ma nebavil. Asi tam bolo málo Jasona. Nikdy som netvrdila, že mám vznešené priority). A ak Duna uchvátila aj vás, mali by ste mrknúť očkom na knihu Dušana Valenta   Hlasy priepasti . Síce sa neodohráva na Arrakise, ale Penekmonion (teraz som sa musela mrknúť do anotácie, ponevač si ten názov nie som schopná zapamätať) predstavuje podobné pohostinné prostredie a ešte aj spoločenské usporiadanie privilegovaní-utláčaní-a nič medzi tým by sedelo.     Kyun je veľmôž - bojovník na planéte Penekmonion, kde na jednu polovicu v kuse pečie slnko a na druhej polovici je v kuse tma ako v slonej riti. Aby toho nebolo málo, Kyunovi sa podarí prebudiť tisícročia staré zlo, démona Motu, řečeného aj Hlasy priepasti (napriek prezývke trávi nepríjemne veľa času mimo priepasti). Okrem toho sa mu podarí zachrániť dievč...

      Čo pre vás spĺňa požiadavky na oddychové letné čítanie? Potrebujete tam mať nasvaleného fešáka, ktorý chodí aj na pláž v dlhých nohaviciach, aby nepoburoval okolie tým, že jeho "kamoš" vykúka spod okraja bermúd a zdraví okolie? Alebo výbuch vášne, čo zhodí škridly zo strechy ešte aj Lojzovi z Orechovej Potône? Pokiaľ si nepotrpíte na nič z vyššie uvedeného, mohla by vás osloviť prvá časť série Vraždy pod slnkom, Smrť na Capri. Autorom nie je nik iný než pán Zmenárnik (ehm ehm, mrk sem ) Anders de la Motte s manželkou Anette. Nádhernú obálku má na svedomí velikán Adrián Macho (poprosím aplaus aj pre vydavateľstvo Dot, ktoré sa nebojí osloviť majstra a neuchyľuje sa k ejáj zliepancom) a preklad Michaela Podhradská.     Hugo Lind sa konečne rozhodol vypočuť hlas zo záhrobia, poslúchnuť posledný odkaz nebohej manželky, zbaliť si SPFko a trenky a vydať sa na výlet na Capri s cestovkou Belmonte travels. Sprevádzať ho bude nielen sexy sprievodkyňa Lara (škaredá u...

      Vo vysokej tráve už nie je len názov poviedky od Stephena Kinga (ak ma utlčiete egom Matúša Šukaj Colštoka, tak si nespomeniem, či som ju už čítala) a nie je to ani sídlisko populácie kliešťov, svišťov a iných vydriduchov. Vo vysokej tráve je totiž názov novej knihy od autora absolútne geniálnej autobiografie Vinný od narodenia, Trevora Noaha.      Nemusím snáď pripomínať, že Trevor si ma svojím prvým dielom získal na celej čiare a ešte aj kus mimo nej. Možno som od jeho poviedky pre deti očakávala podobne uletený štýl sympatického humoru, a možno ho očakávate aj vy, takže si vás dovolím dopredu varovať: v tejto knižke nebude Hitler rapovať v židovskej škole a nikto nebude uctievať posvätné hovno. Táto knižka totiž ukrýva výnimočne pôvabný príbeh o chlapčekovi, ktorý sa rozhodne vymaniť spod mamičkinej krutovlády - veď uznajte, ona od neho chce neskutočné veci, napríklad ustielať ľudožravú posteľ a...podržte sa...upratovať! Sociálku na tú mrchu! Takže...