Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia

     Priznávam, že slovenská klasika je pre mňa určitým druhom kryptonitu. A to som bola jednou z mála, čo nemala nočné mory z povinného čítania a moja snaha neskončila pri Antigone, ale struhla som si aj také tehly ako Chrám Matky Božej v Paríži (aj vďaka tomu viem, že Zvonár u Matky Božej sa to volá len u Disneyho, kde si Quasimodo veselo zvoní od začiatku do konca a v dvojke si ešte aj frajerku nájde). Ale akonáhle sa učebné osnovy zvrtli zo svetovej scény späť na tú domácu, to bolo so mnou zle. Sirota Podhradských alebo Rysavá jalovica sú jedna vec, ale taký Živý bič alebo Dom v stráni, to už bolo naozaj nad moje sily. Napriek tomu som si povedala, že krásne nové vydanie novely Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka si musím prečítať. Argument jedna: fakt sa vydarilo. Argument dva: je to také tenučké, že aj barbar ako ja to musí dočítať.

    Drak nie je láskyplná prezývka ani obdivné zhodnotenie sexuálnych schopností. Drakom ho nazývajú, lebo sa ho boja a pripisujú mu všetko zlé, čo sa prehnalo dedinou - sucho, povodeň, teplo, mráz, vŕzgajúcu zárubňu. Keď ho prestanú baviť nenávistné pohľady všetkých susedov a zbalí si caky-paky, nikto si za ním nejde oči vyplakať. Možno okrem Evy, ale tá si tiež zvolí radšej manželstvo z rozumu než hanbu zo zúfalstva. Chvíľu je pokoj. No teraz vzbĺknu v lese požiare, dobytok zostáva uväznený na pašiach a všetci si šepkajú to isté: Drak sa vrátil. No čo ak je nakoniec ich jedinou nádejou?

   Kniha, v ktorej je hlavným hrdinom Drak, ale fantasy to není jasný pane. Nevadí, aj tak to bola zaujímavá skúsenosť. Autor svoje dielo nazval rozprávkou, ja som v tom videla skôr spoločenskú drámu - týpek vystrnadený na okraj, šikanovaný a neskôr dokonca fyzicky napádaný, klimatický problém s fatálnym dopadom a nevyhnutná spolupráca dvoch sokov, ktorá vyústi do tragického nedorozumenia - do takej útlej knižky dokázal pán Chrobák napchať naozaj dosť, a ešte to aj funguje. Úžasne opísal jednoduché zmýšľanie prostého ľudu - hocijak môže byť proti logike, že za nepriaznivé počasie môže jeden divný samotár, keď sa na tom zhodne pol dediny, tak tá druhá polovica sa pridá. 

    Jazyk je samozrejme dobový, autentický, miestami lyrický a do veľkej miery archaický. To je v poriadku, rozhodne nie som za to, aby sa klasické diela prepisovali do súčasného jazyka a potom budeme čítať, že Dragona zdisovala celá village, lebo si mysleli že jeho power je extended level. Každopádne by som ocenila zopár vysvetliviek, lebo občas som zmysel slova pochopila len z kontextu - napríklad že rumpálik bude asi poldecák, lebo do kvetináča by si pálenku neliali - a iné výrazy sú pre mňa tajomstvom dodnes (osud nás, čo sme leniví používať gúgeľ).

    Inak, Evu úplne chápem, ja som si Draka tiež obľúbila a pre mňa za mňa keby aj mohol za sucho (v našom parlamente by to prešlo, lebo globálne otepľovanie je väčší mýtus) - chlap, čo zachraňuje malé lastovičky, si zaslúži moje sympatie. Pripomínal mi Červenákových hrdinov - asociál nahodený do čierneho, čo je síce skúpy na slovo, ale keď raz otvorí hubu, tak aj hluché uši počúvajú. Navyše autor zadelil taký plot-twist, že som sama nevedela, čo si myslieť a trochu som aj ľutovala, že som predsa len na hodine literatúry nedávala väčší pozor. 

    A na konci som ani nedýchala! Mala som silné pokušenie hodiť očkom na referaty.sk a rýchlo si prečítať, ako to dopadne, ale nakoniec som vytrvala a poctivo dočítala a spokojná som. Ak tiež túžite siahnuť po nejakej domácej klasike, Drak je dobrá vec na začiatok - nenáročný, úsporný, napínavý a rozprávkový príbeh je ľahko stráviteľným sústom.

    Prajem príjemné čítanie! :)