Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia
Priznávam, že slovenská klasika je pre mňa určitým druhom kryptonitu. A to som bola jednou z mála, čo nemala nočné mory z povinného čítania a moja snaha neskončila pri Antigone, ale struhla som si aj také tehly ako Chrám Matky Božej v Paríži (aj vďaka tomu viem, že Zvonár u Matky Božej sa to volá len u Disneyho, kde si Quasimodo veselo zvoní od začiatku do konca a v dvojke si ešte aj frajerku nájde). Ale akonáhle sa učebné osnovy zvrtli zo svetovej scény späť na tú domácu, to bolo so mnou zle. Sirota Podhradských alebo Rysavá jalovica sú jedna vec, ale taký Živý bič alebo Dom v stráni, to už bolo naozaj nad moje sily. Napriek tomu som si povedala, že krásne nové vydanie novely Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka si musím prečítať. Argument jedna: fakt sa vydarilo. Argument dva: je to také tenučké, že aj barbar ako ja to musí dočítať. Drak nie je láskyplná prezývka ani obdivné zhodnotenie sexuálnych schopností. Drakom ho nazývajú, lebo sa ho boja a pripisujú mu všetko zlé, čo