tyrkySOVA

    Vraj sme to, čo jeme. V tom prípade som ja 50ročný obézny traktorista s cholesterolom, čo sa vylieva z koryta. Ale nie o svojich znepokojujúcich stravovacích návykoch som dnes chcela. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo páchate svojmu telu, keď si namiesto vlastnoručne uvareného obeda zalejete vifoňu z vietnamskej večierky? Ak  nie, tak knihu Toma Hillenbranda Diabolský plod  v záujme zachovania psychickej pohody neodporúčam. Každý sa však z nej môže dozvedieť mnoho zaujímavostí, aj vďaka prekladu Kataríny Znamenáčkovej.     Xavier sa už pred časom vyprdol na varenie v snobských reštikách, kde si za cenu predjedla môžete kúpiť cestu okolo sveta, a radšej si otvoril vlastné bistro, zamerané na špeciality luxemburskej kuchyne. Aby mal svätý pokoj. To mu úplne nevychádza, zvlášť keď si v jeho podniku dá polievku kulinársky kritik a vzápätí sa odporúča ksichtom na parkety. Verdikt polície znie jasná vražda a nevraživé pohľady smerujú aj ku Xavierovi, ktorý...

      Každý si o sebe rád myslí, že je úprimný, teda s výnimkou patologických klamárov, tí s tým veľa nenarobia. Veď keď nepodvádzate partnera (alebo partner zhovievavo zatvára oči pred tým, že si nenápadne utierate slinky, vždy keď sa Zaklínač naloží do vane), nespreneverili ste babkin tajný fond na pohrebné náklady a nemáte vzadu v záhrade medzi ibištekmi a gladiolami hriadku s kosťami svojich obetí, asi nemáte čo tajiť. Andrew Gold vám vo svojej knihe Psychológia tajomstiev nielen dokáže opak - a síce, že drvivá väčšina z nás niečo ukrýva, ale zároveň sa pokúsi vysvetliť, prečo to tak vôbec je. Dokonalý, vynikajúci preklad má na svedomí Martin Kolenič (a myslím, že sa tým vôbec netají).     Vedeli ste, že človek priemerne stráži až 13 tajomstiev naraz? Samozrejme nejde o také veci ako presná poloha svätého grálu či priznanie ku krádeži Ružového pantera. Väčšina z nich sú prkotiny, s ktorými sa nám ale nechce vyjsť na svetlo božie, lebo sa nám zdajú zahanbujúc...

     Samozrejme, že som patrila k dievčatkám, čo chceli jednorožca (áno, ako dieťa som ešte bola viacmenej normálna). Takého od Petra S. Beagla, éterickú bytosť ktorej žiarivá nevinnosť zostáva nepoznaná skeptickému oku nudného smrteľníka. Teraz by som si asi už viac rozumela s jednorožcami podľa predstavy A. F. Steadman , ktorá z nich urobila krvilačné beštie spriaznené s piatimi elementmi (a nie, ten piaty nie je Liloo Multipas). V už treťom dobrodružstve Skandar a Skúšky chaosu  dostanú hrdinovia opäť riadne na prdel. Skandyho naučil po slovensky Michal Jedinák.     Skandar to nevdojak dotiahol až do tretieho ročníka, hoci mu po vzore Harryho Pottera ide každý rok o krk. Ak nechce, aby bol jeho posledným, musí zložiť Skúšky chaosu, ktoré sa tak nevolajú len preto, aby ladili s názvom jednorožčích pretekov. A aby nemal Skandar náhodou málo starostí, vrásky na pubertálnom čele mu robí sestra, násilne spútaná s divým jednorožcom, ktorá síce môže žiť po jeho...

    Staré sci-fi má v mojom srdci špeciálne miesto. Povedala by som, že nové tiež, ale zatiaľ sa nikomu nepodarilo prebiť moje uchvátenie Andym Weirom. Navyše v dnešnej dobe vzostupu umelej inteligencie a rapídnej degenerácie tej skutočnej začína byť hranica medzi sci-fi a spoločenským románom nepríjemne tenká. Mimozemskú klasiku od pánov, ktorým je už roky zem ľahká, si však vždy prečítam rada. Tentokrát som zaostrila lejzer na Harryho Harrisona a jeho Planétu smrti, ktorú preložila Alexandra Petrášová.     Gambler Jason dinAlt vymetá galaktické kasína, v ktorých zostávajú len prázdne šuflíky a nasratá ostraha. Nie je za tým len to, že by bol lepkavý vôl, na ktorého raz sadlo šťastie a teraz sa nie je schopné zdvihnúť. Jason má zvláštne schopnosti, vďaka ktorým môže obrátiť výsledok vo svoj prospech. Tento talent zaujme nabušeného cudzinca, vďaka (alebo kvôli) ktorému sa Jason dostane na Pyrrus - roztomilú planétu, kde všetko žije len preto, aby človek nežil. Pyrrus...

     Občas sa objaví kniha, ktorá na vás vyskakuje odvšadiaľ, až vám to začne liezť na nervy. Väčšinou takýto boom spôsobujú young adult fantasy romance (pridaj draka a máš instantný trhák. Zasrane). V súčasnej dobe však na seba strháva pozornosť triler Rileyho Sagera  (on sa tak nevolá, ale znie to pekne) Prežila len jediná . Môže vám liezť na nervy - aj keď neviem, prečo by to robil skvost s prepracovanou obálkou ilustrovanou velikánom Adrianom Machom - ale musíte uznať, že ak takýto ošiaľ spôsobí kniha bez toho, aby použila upírov, vlkodlakov, draky alebo sexy tajomného temného muža s veľkým...autom...tak na tom niečo bude! A ja sa vám pokúsim vysvetliť, prečo si podľa mňa toto dielo všetky ovácie zaslúži. Výborný preklad zabezpečila Ľubica Dvončová.     V 20tych rokoch otriasla Mainom trojnásobná vražda rodiny známeho papaláša. On svojou krvou vylepšil čalúnenie biliardového stola, jeho manželka podobným spôsobom renovovala schodisko a jedna z dcér zase...

     Nemusíme diskutovať o tom, že prevencia zločinu je dôležitá vec. Stačí, že o tom nediskutujú v parlamente a skôr uvažujú, aký ďalší delikt by sa dal opatriť prívlastkom "priestupok", aby ho v prípade potreby bolo ľahšie zamiesť pod koberec (nezávidím gazdinke, čo raz bude chcieť pod tým kobercom povysávať). O čo krajší by mohol byť svet, v ktorom by bol páchateľ stopnutý ešte skôr, než mu v tej chorej lebeni nabehnú detaily zločinného skutku? Sebastian Fitzek rieši podobnú otázku v knihe Program Jošua, ktorú fajne preložila Zuzana Kováčiková.     Max sa snaží zopakovať svoj spisovateľský úspech, zatiaľ neúspešne. Nasrať, aspoň že žije celkom usporiadaným životom s manželkou a dcérkou, ktorú síce má len v pestúnskej starostlivosti, ale nemiluje ju menej než keby vyrástla z jeho spermie. Predstavu rodinnej idylky deformuje jeho brat Cosmo, ktorý si v psychiatrickej liečebni opakuje, že pedofília je zlá. Maxov život naberie nevítané obrátky, keď sa k nemu done...