tyrkySOVA

     Vytrieskať niečo  nové z upírskej tematiky je asi ako hodiť na panvicu vajcia a očakávať niečo iné, než omeletu. František Kotleta však do tej omelety odvážne šupol čili papričky, pol kila hovädzieho a vodu z horskej studničky a čo iné mu mohlo vyjsť, než Mega hustej nářez, v slovenskom preklade Totálne do mŕtva. Prvé dve časti mám úspešne za sebou (recepty na omeletu tu a tu ) a nakoľko som známa tým, že moja schopnosť pokračovať v sérii je prirovnateľná ku schopnosti slimáka prežiť na trojprúdovej diaľnici, asi je jasné, že zatiaľ ma baví. Slovenské znenie pripravila Marta Maňáková.     Jan a ochudobnená partia Sangotiných potomkov sa stále nevzdáva snahy oprostiť zem od invázie žltých mimozemšťanov, presviedčajúcich pozemšťanov, že im šliapu po krkoch len preto, aby to neurobil niekto iný. Po nečakanom rádioaktívnom stretnutí sa k nemu pridáva aj niekoľko smrteľníkov a spolu kujú pikle ako, citujem, nakopať ufónom tie ich zasrané žlté rite. Asi by ...

      Aj keď môže názov evokovať kadečo, Pastierik byvolov nie je medailónik súčasného prezidenta - natíska sa konštatovať, že on je skôr ten, ktorého pasú. Pastierik byvolov nie je ani príručka malého poľnohospodára. A nie je to ani Ezopova bájka, aj keď tu sa už začíname približovať realite.     Pastierik byvolov je také pohladenie po ťažkom dni. Alebo májový dážď, ktorý vonia ako destilovaná sviežosť. No dobre, aby ste sa nezľakli, že som si udrela hlavu a zrazu sa v nej objavili myšlienky, čítať si v Pastierikovi byvolov je aj ako v kľude sa vysrať na vlastnom záchode, keď nikto nie je doma. Nečaká vás tu žiadny turbulentný príbeh, na konci sa z nikoho nestane guláš ani perkelt, vaše srdce nikto nepomelie do fašírky a zápletka je taká že nie je. Ak to mám skrátiť, chlapček stretne byvola a potom stretnú zajaca a ešte kadekoho a medzitým sa rozprávajú. Ak to mám predĺžiť, vyjde mi to isté. Toto je knižka, ku ktorej si máte sadnúť, nechať sa absolútne pohltiť ...

     Hovorí sa, že keď je niekto nezvestný, pre jeho blízkych je to horšie, ako keby bolo po ňom, pretože živiť v sebe nádej je vyčerpávajúcejšie než trúchliť. Našťastie to neviem posúdiť z vlastnej skúsenosti a dúfam, že takúto dilemu nikdy ani riešiť nebudem, mne stačí môj nudný život a dilema či smažiť rezne alebo objednať pizzu, ďakujem pekne. Nezvestnou osobou však nakŕmila svoju novú knihu Gillian McAllister. Trilerček, tentokrát bez nadprirodzených prvkov, nesie názov Ďalšia nezvestná a o preklad sa postarala Alexandra Ladzianska.     Juliina dcéra pred rokom niečo prehnala (niečo horšie ako psa cez pole alebo liter domácej tráviacou sústavou) a Julia ako policajtka sa to pokúsila ututlať. Vyzerá to, že úspešne, nakoľko sú aj po roku obe stále na slobode (nie, príbeh sa neodohráva na Slovensku, podobnosť s naším právnym systémom je čisto náhodná) a tak sa Julia s vervou púšťa do hľadania nezvestnej Olivie. Jej snahu preruší neznámy vydierač, ktorý ju konf...

     Kto nemá deti, nezažil strach. Alebo ho ešte nenaháňal vyhladovaný bengálsky tiger. Pripúšťam, že strach je relatívna záležitosť, ale zároveň musím dať za pravdu autorovi výroku, pretože o vlastnú existenciu som sa nikdy nebála tak, ako sa dokážem strachovať o svoje dve krpaté kópie s absentujúcim pudom sebazáchovy. Aj preto som s otvorenou náručou, mysľou a šampusom uvítala knihu od doktora Vitora Gatinha  so sympatickým názvom Keď svrbí voška a kýve sa zub, v ktorej sa prihovára práve ustráchaným rodičom a ponúka im cenné rady, ako postupovať pri zdravotných problémoch, ktoré skôr či neskôr postretnú každého drobca. Knižku výborne preložila Zuzana Kováčiková.     Nebudem vám tvrdiť, že toto je kniha do každej domácnosti. Samozrejme, že ak je vaša domácnosť prostá maloletých členov, toto čítanie bude pre vás užitočné ako kamasútra v kláštore. Pre rodičov je však táto príručka svätým grálom obohacujúcich informácií. Vitor patrí k tomu vzácnemu poddruhu...

      Nebudem klamať, tak, ako ma romantika priam tragicky nebaví, tak nikdy nepohrdnem kvalitne švihnutým maniakom v krimitrileri. Preto ku mne severskí autori prehovárajú zvlášť intenzívne, hoci v ich rodnej reči by som nevedela povedať ani "ahoj" (a aj tak som stále nečítala nič od Nesba. To sú tie životné paradoxy). Kniha Zmenárnik od Andersa de la Motteho  ma preto zaujala nie len dokonalou obálkou (u Dotiek žiadna výnimka, všetky tie knihy vyzerajú tak, že máte chuť pribiť si ich na stenu vedľa podľa čísel vymaľovaných Van Goghových slnečníc), ale aj šialencom, manikálne posadnutým vlastnením. Skvelo ju preložil Jozef Zelizňák.     Inšpektorka Leo Askerová už mohla byť veľkou šéfkou, keby niekomu nestúpila na otlak a na stoporené ego. Takto si musí zbaliť svojich päť švestiek a odviezť sa do suterénu, oficiálne povýšená na vedúcu oddelenia zdrojov, neoficiálne ponížene uprataná na oddelenie stratených duší. To jej však nebráni v tom, aby na vlastnú pä...

      Zvyknete nakupovať na blšákoch? Že tu korenička, tam náramoček, hentam démon v krabici...ak vám tento zoznam nedáva zmysel, asi ste ešte nečítali knihu Bazár démonov od slovenského autora Pavla Chodúra (nie ten, čo má hlas ako Tom Jones, to je Martin, poznámka redakcie). Ja som si túto útlu knižku nedávno struhla a toť detaily toho, ako to dopadlo.     Sarantos Petrakis má na slovenské pomery dosť nezvyčajné meno, ale to len preto, že prvýkrát nasal do pľúc emisie a nejaký ten kyslík v Aténach. Teraz si žije na vysokej nohe uprostred covidovej Bratislavy a okrem nasratej frajerky mu máločo dráždi nervovú sústavu. To sa zásadne zmení v momente, keď sa z temnoty v kúte jeho spálne vylúpne tajomný pánko, ktorý sa nepredvedie ako práve prívetivý spoločník - a to je len prvým z viacerých nočných návštevníkov, ktorý by v telke vystupovali pod R-ratingom. Na takýchto squaterov je farmaceutický díler prikrátky, no kde hľadať pomoc?     Takto vážení. Toto...

    Nejdem to tu zbytočne naťahovať rozvláčnymi rečami, skrátka a dobre, Amor Towles sa zapísal do môjho čitateľského srdca už hneď prvou knihou, po ktorej som siahla (bola to Lincolnova diaľnica a prečo bola taká skvelá, to sa môžete dočítať tu ). Takže to, že som automaticky siahla aj po jeho novej, poviedkovej knihe, je prekvapivé asi ako priesvitné kindervajce. Dielo nesie názov Stôl pre dvoch a výborne ho preložila Jana Petrikovičová.     Knihu otvára šesť poviedok a uzatvára ju rozsiahlejšia novela, ktoré spája uvedomenie si, že taký stôl, to je vám mimoriadne dôležitý kus nábytku. Ak odhliadneme od toho, že je viac než potrebný, pretože miska hovädzieho vývaru, tanier segedínu a pollitrový čapák Plzňa je nepohodlné balansovať na kolenách, nemôžeme opomenúť, že stôl je prítomný pri mnohých dôležitých životných rozhodnutiach. Nejdem spomínať ten operačný, na ktorom niektorí z nás začali svoju existenciu (ja nie, ja som išla manuálne). Towles sa skôr orientuje na...