tyrkySOVA

      Možno práve prežívate so svojím dieťaťom populárnu "prečo" fázu. Prečo je nebo modré, prečo je tráva zelená, prečo ľudia stále volia Fica, prečo má auto štyri pneumatiky a bicykel len dve...nemám pre vás dobrú správu, táto knižka im neposkytne odpovede. Ale to je vlastne dobre, aj mozog je niečo ako sval a keď mu to budeme uľahčovať, zlenivie. Knižka Mysli ako vedec preto nabáda čitateľov, aby si pozorne všímali svet okolo seba, pýtali sa otázky, odhadovali odpovede a empiricky ich dokazovali.     Malý vedec sa priateľskou a vizuálne príťažlivou formou dozvie, čo je to výskum, čo je to hypotéza, aj ako ju potvrdiť či naopak vyvrátiť (nie do kýbla ako Ron slimáky, iba výrokovou logikou). Na jednoduchom príklade vysvetľuje, ako si overiť fungovanie vecí. Hoci by knižka mohla mať podtitul Ema týra rastliny, stále lepšie ako keby pitvala žaby - pointou zostáva, že zvedavá myseľ doletí ďalej. Aj keď ma stále trochu znepokojuje obrázok Emy so sieťkou na motýle, ...

     Ja o sebe rada vyhlasujem, že som príbehový hulvát. Knihy, ktoré čítam najradšej, totiž obsahujú...chvíľka napätia...príbeh, čo nejak začína, potom sa niečo udeje a potom sa to nejak skončí a ja som buď spokojná, alebo mindžujem. Pololyrické až trištvrtelyrické útvary nie sú veľmi pre mňa, ak si chcem potrápiť hlavu, pustím si správy. Keď mi však moja úžasná knihokamoška Ivka odporúčala prvotinu Duchamornosť (toto je presne ten typ názvu, ktorým sa bežne vyhýbam) od Pavla Kuspana so slovami, že ten humor skrátka  nemôžem obísť ako výpredajové filé, neváhala som. Lebo všetci vieme, že Ivka vie!     Duchamornosť je poviedková knižka, ktorá vám ducha nezmorí. Pokiaľ máte nejakého na povale. Lebo ten váš interný spirit môže dostať celkom na frak. Už anotácia varuje, že je to jazda, pri ktorej sa treba pevne držať - naozaj pevne, lebo odhodlanie je vám nanič, keď sa občas vynorí autor, aby vám ešte klepol kladivkom po prstoch, nech si nezačnete namýšľať. Al...

     Naša generácia sa rada považuje za technologicky a hlavne internetovo gramotnú. Veď to všetko poznáme, vieme, na čo dávať pozor, inštalujeme antivíry, nenosíme v peňaženke heslo od internetbankingu (šup s ním preč, ja sa nepozerám) a neveríme každej kravine. Nuž, nikto učený z neba nepadol a aj hackeri sú tvory schopné evolúcie (bohužiaľ že žiaľbohu), preto nikdy nepadne na škodu zopakovať si, čo môže spôsobiť chvíľková nepozornosť. Preto považujem knihu Temná stránka slovenského internetu od Tomáša Šalmona za viac než potrebnú a prospešnú.     Perzský princ mi pošle svoje dedičstvo, pretože chce žiť život normálneho smrteľníka a nadmerné svetské statky mu v tom bránia. Ale najskôr sa budem musieť zbaviť Sorosových nanočipov, ktoré mi v mozgu filtrujú informácie a ja som potom nútená veriť takému nezmyslu, ako že Zem je guľatá. Všetci predsa vieme, že na guli nič nedrží! Och, hneď sa vám budem venovať, len musím poslať neznámemu dobrodincovi moje heslo zo s...

    Boli časy, keď som holdovala romantickým knihám, to nemám problém priznať (potom som presedlala na alkohol. Alebo preto?). Moje násťročné ja sa dokázalo najlepšie odreagovať pri ulepených vyznaniach, ktorými by sa dali tmeliť kachličky v kúpeľni. Ak sa k tomu pridali šteklivé scény, bola som ešte spokojnejšia (a dokonca ma nevytáčala ani frutti di mare terminológia). Potom som však od tohto žánru absolútne upustila - asi som sa prejedla, a to až do takej miery, že mám na romantickú zápletku premrštené očakávania v akejkoľvek knihe. Ak tam vôbec nie je, automaticky udeľujem plusové body. No povedala som si, že k niektorým starým zvykom sa človek rád vráti, tak som sa rozhodla prubnúť to aj s červenou knižnicou. Žreb padol na knihu Impulz od slovenskej autorky Michaely Zamari, reku zabijem dve muchy jednou ranou. Chyba lávky, táto kniha takmer zabila mňa. Šťavnaté detaily ďalej.     Riley priletí do slnečného Španielska, aby sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojh...

     Koľkokrát ste niekomu povedali, že ho zabijete? Možno by som sa mohla opýtať aj koľkokrát denne. No a koľkokrát ste to mysleli vážne? Za seba vravím, že sa vraždami vyhrážam tak často ako Geissovci rozvodom, ale inak nie som schopná zniesť zo sveta ani len neoperené vtáčatko z hniezda vypadnuté, nech chúďa nemusí pôjsť od hladu (true story). Sebastian Fitzek  však vo svojej knihe Osemnoc naznačuje, že ak niečo prestane byť zakázané, dokáže to odbúrať zábrany rýchlejšie než liter vodky s redbullom. Super preklad má na svedomí Zuzana Kováčiková.     Je ôsmeho ôsmy, osem hodín osem minút večer a podľa pofidérnej webovej stránky to pre jedného chudáka znamená, že sa dostal na legislatívnu úroveň švába - jeho zabitie nielen že nebude trestné, ale naopak spoločensky schválené a ešte z neho môže kápnout výhra, ktorá príjemcovi zabezpečí doživotne vyložené nohy. Šťastena sa opäť zvysoka vysrala (a predtým užila Gutalax so žinčicou) na Bena, ktorého život stál ...

       Na sci-fi románoch staršíeho dáta ma fascinuje fantázia, s akou si autori predstavovali smerovanie civilizácie v ďalších storočiach a tisícročiach. Mnohokrát si pre svoj dej zvolili časový rámec, ktorý sa nám medzičasom už podarilo dosiahnuť (a furt žiadny teleport, všade sa treba manuálne trepať. Som skalmaná). Arthur C. Clarke a Gentry Lee sú síce v Rámskej sérii stále pár rôčkov v budúnosti (takže neklesajte na duchu, ešže môže okolo Zeme preletieť obria tuba od Celaskonu), no vývoj ľudskej povahy (čítaj zadubenosti a arogancie) odhadujú v tretej časti série, Rámskej záhrade , znepokojivo realisticky. Knihu opäť preložil Patrick Frank.     Keď sme sa rozlúčili s hrdinami v Rámovi II., frčali si to vesmírom v gigantickom valci nevedno kam. Pri opätovnom stretnutí stále nevedia kam, ale postupne sa zmierujú s faktom, že ich zázemie zostane aj naďalej viac než nepatričné. Po tom, čo ich rodinka privíta nových členov (veď viete, včielky a kvetinky) ko...